dĺžka článku: 4 min

Nikto ťa nemôže donútiť cítiť sa tak, ako sa nechceš cítiť.

Hoci by sa mohlo zdať, že ide o myšlienku nejakého stoika, ktoré sa v mojich úvodoch často objavujú, opak je pravdou. Túto vetu povedal jeden starší pán, ktorý za celý svoj život o stoicizmus nezavadil. Tejto skúsenosti ho naučil "iba" život, ktorý mal možnosť prežiť (to, že je to v plnom súlade so základnou zásadou stoicizmu, je len príjemné plus). Čítať viac

dĺžka článku: 2 min

Často sa zamýšľaš nad tým, či je férové, že robíš doma pre iných alebo za iných veci, ktoré oni sami pre teba nerobia. Či ide o pravidelné pozornosti pre partnera, výkon prác, ktoré obyčajne robí iný člen domácnosti alebo len jednoduché "nevyčítanie" vecí, ktoré sú tebe pravidelne vyčítané.

Čo je však férové? Je niekto, kto určil, čo spadá do pojmu férovosti a čo už nie? Nakreslil niekde jasnú hranicu? A ak by sme aj predpokladali, že je to možné, čo oprávňovalo práve túto osobu vytýčit danú hranicu? Čítať viac

dĺžka článku: 3 min

Niekde som čítal, že "vysoká kvalita je hodná akejkoľvek kvantity - pri statkoch, priateľoch a skúsenostiach".

Človek by si mohol na prvé čítanie myslieť, že to napísal niekto s kapitalistickým alebo minimálne materialistickým založením. Všimni si však, že slovo kvantita pri každom ďalšom prečítaní nevyznieva ako synonymum pre peniaze, ale skôr hodnotu.  Čítať viac

dĺžka článku: 3 min

Nikdy som neskúmal Einsteinom ponúknuté vysvetlenie teórie relativity. Bál som sa, že akonáhle by som sa vydal na cestu jej pochopenia (alebo aspoň pokúsenia sa), narazil by som na vlastné hranice kognitívnej obmedzenosti.

Avšak, ako mnohé iné veci v živote, uplynulé mesiace som teóriu relativity pochopil aspoň na reálnych príkladoch. Fyzik by povedal, že hmota telesa násobená rýchlosťou svetla (na druhú) sa rovná kinetickej energii tohto telesa. Laik to pochopí tak, že relatívne je takmer všetko.

Čiže napríklad keď sa nám toto teleso (v niektorých prípadoch rozumej aj telo alebo teľa) rýchlosťou svetla presunie v piatok z Bratislavy do Tatier a v nedeľu je už späť, dá sa to považovať ešte za výlet do prírody v rámci kraja. Čítať viac

dĺžka článku: 3 min

Písanie príbehov ma bolestným spôsobom naučilo jednu vec, ktorú najlepšie sformuloval Neil Gaiman: "Keď ti niekto povie, že niečo nie je v poriadku, má takmer vždy pravdu. A keď ti niekto povie, ako to napraviť, takmer vždy sa mýli."

Platí to nielen pre písanie, ale aj pre život. Čítať viac

dĺžka článku: 2 min

Existuje definícia niečoho, čo sa volá paradox kreativity:

Tvoja práca je hotová vtedy, keď výsledok vyzerá tak jednoducho, že si zákazník/čitateľ/divák myslí, že by to zvládol aj sám, takže neocení, ako tvrdo si pracoval. Čítať viac

dĺžka článku: 3 min

Mám rád mottá a citáty. Ešte radšej mám tie, ktoré sa dajú použiť na viacej než jednu situáciu. A milujem tie, čo sú univerzálne. Ako to, čo povedala Robin Jones Gunn:

"Ak chceš ísť rýchlo, choď sám. Ak chceš ísť ďaleko, choďte spolu."

Čítať viac

dĺžka článku: 4 min

Vo štvrtok, keď bolo teplo a pekné slnečné počasie, som v rámci povolených opatrení prechádzal jedným parkom (v meste, nie v "prírode"). Bol pomerne veľký a kým som ním prešiel, videl som niekoľko desiatok ľudí. Možno aj trojciferné číslo. Bolo pekne, tak boli vonku.

Keď som však prešiel na koniec, musel som z vrecka vytiahnuť telefón a pozrieť si aktuálne opatrenia. Nesledoval som ich už mesiac, tak som si povedal, že mi niečo muselo ujsť, pretože viac ako polovica tých ľudí nemalo na tvári rúško (či nejakú inú ochranu). Nemyslím tým, že ho mali v ruke alebo stiahnuté na brade. Vôbec žiadne. Domnieval som sa teda, že v exteriéry túto povinnosť zrušili a nosia ich už len tí opatrní. Ale nič také som nenašiel. Opatrenia, podľa farby okresu, jasne hovorili, že rúško v exteriéry je povinné. Čítať viac

dĺžka článku: 4 min

Dnes by som chcel začať prepisom asi minútovej pasáže zo stand-up vystúpenia Tom Papa: You're Doing Great:

"Tá zodpovednosť, keď máte rodinu...

Občas, neskoro v noci, keď moja žena spí, deti tiež a aj zvieratá pokojne snívajú, všetci absolútne bezstarostne. A ja stojím nahý, sám na chodbe, obalený strachom. Pretože viem, že ich životy závisia na mne. A nemôžem o tom nikomu povedať, nemôžem sa sťažovať. Musím ten stres prehltnúť a len pomaly plešivieť.

Nemôžem zobudiť dcéru o druhej hodine ráno, sadnúť si k nej na posteľ a povedať: 'Hej, zlatíčko, si hore? Hej... Máš niekedy pocit, že to nezvládneš? Máš niekedy pocit, že už takto ďalej proste nemôžeš?

Á, vlastne zabudni na to, vyspi sa. Vidíme sa pri raňajkách.'

Brutálne."

Čítať viac

dĺžka článku: 3 min

Šťastie. Tak jasný pojem. A zároveň tak nejasný. Niekto si pod ním predstaví miesto, iný osobu, ďalší stav (ne)mysli, dovolenku pri mori, tvár bez rúška, deň sobáša. Každý má k šťastiu čo povedať (alebo nepovedať) a v dnešnej dobe sa dá o ňom celkom výnosne prednášať a aj dosť kníh toto slovo predáva.

Asi aj preto sa pri slove "šťastie" nachádza viac definícií, ako pri akomkoľvek inom slove (možno len "zmysel života" by mu v tom vedel konkurovať). Nasledujúcu definíciu som počul ako poslednú a príde mi ako jedna z tých najzaujímavejších.

"Schopnosť byť šťastný nie je nič iné ako schopnosť vyrovnať sa s tým, ako sa veci menia." Čítať viac