Všetky články v kategórii myšlienky z RuFslettra

18. januára 2021 - myšlienky z RuFslettra

Prvý krok

dĺžka článku: 2 min

Prvé týždne nového roka mám vždy náladu zamýšľať sa nad vecami, ktoré nás ovplyvňujú z dlhodobého hľadiska. Či už je to všetkými tými predsavzatiami, ktoré lietajú vzduchom, novou nádejou či chuťou začať (znova) odznova, ale tentoraz poriadne, neviem.

V každom prípade, najzaujímavejším - a zároveň najkritickejším - momentom každej novej ľudskej skúsenosti, schopnosti či vzťahu, je začať. Urobiť prvý krok. A hoci sa to môže zdať tou najbanálnejšou časťou celej cesty, ktorá leží pred nami, najviac ľudí ma problém práve s týmto prvým krokom. Otáľajú hodiny s poslaním prvej správy či mailu, celé dni s prvým vstupom do posilky alebo nekonečné týždne či mesiace so začatím dôležitého rozhovoru.

Tento týždeň som natrafil na zaujímavé video, ktoré celý tento proces ľudskej nerozhodnosti a vnútorného boja nádherne ilustruje. Ide o sociálny experiment z dielne New York Times, v ktorom kamera sleduje plošinu 10m nad plaveckým bazénom. Na nej sa postupne objavujú jednotlivci, mladí či starí, ale aj páry - kamaráti, priatelia, partneri. Nikto im nič nehovorí, nikto nič nekomentuje. Cieľom je sledovať ich vnútorný boj desať metrov nad priepasťou. Hoci má video 16 minút, oplatí sa pozerať celé.

Človek je totiž sám sebe najväčším nepriateľom. A hoci je ten prvý krok tak extrémne náročný, pri spätnom ohliadnutí si každý povie nejakú verziu vety: „Bol som to ja dobrý kretén, mal som to urobiť skôr." Niekedy je až k smiechu to následné zistenie, že keď skutočne príde k prekonaniu kritického bodu, tak jeho prežitie je oveľa menej bolestnejšie, ako celé predchádzajúce obavy z toho, aké to bude, keď to nastane. Myslím, že to bol Seneca, ktorý povedal, že ten, kto trpí skôr, než je nutné, trpí viac, než je nutné.

Ako teda začať? Picasso raz povedal: „Aby ste vedeli, čo idete kresliť, musíte začať kresliť."

Iste, dá sa vykročiť nesprávne alebo zlým smerom. Ale ak by som sa na to pozeral z vrcholu kopca po dlhej túre, radšej ten chybný krok spravím pri aute na parkovisku ako v strede cesty na dôležitej odbočke. Na parkovisku ma ešte otočí tabuľa, človek či niečo iné a o chvíľu som na správnej ceste. Ale po pol dni, unavený a nepozorný, môžem nakoniec skončiť na úplne inom štíte. Stále však budem mať za sebou fantastickú cestu plnú zážitkov a nových skúseností. Či už skončila tam, kde som chcel, alebo niekde inde. Keby som z toho auta vôbec nevystúpil, nemal by som ani jedno z toho.

A hlavne: neexistuje medzi nami človek, ktorý by niekedy neurobil chybný krok. Expert je predsa ten, kto pozná 10 000 spôsobov, ako zlyhať. Alebo ako koluje medzi kreatívcami: „Dobrý text je vlastne zlý text, len veľakrát opravovaný."

Čo sa napokon ozývalo od tých, ktorí skočili, tým, ktorí ešte stále
stáli na plošine? Smiech, uvoľnenie či povzbudzovanie typu: „Je to zábava!" alebo „Budeš sa cítiť oveľa lepšie!"

 

Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.

11. januára 2021 - myšlienky z RuFslettra

Hor sa do nového roka

dĺžka článku: 2 min

Paul Virilio, modernista a filozof minulého storočia, raz povedal: „Vynález lode bol zároveň vynálezom stroskotania."

Je užitočné si niečo také uvedomiť práve teraz, keď nám začal nový rok. V čase nádejí, predsavzatí, nových prísľubov či dúfaní, že pôjde o oveľa krajší príbeh, ako v roku minulom. Čítať viac

21. decembra 2020 - myšlienky z RuFslettra

Pravidlo menšiny

dĺžka článku: 3 min

Čítal som tento rok v jednej z kníh, názov si už nepamätám, príbeh, ktorý opisoval jej autor. Hovoril o tom, ako pripravil párty pre širší okruh ľudí na počesť nejakej udalosti. Všetko išlo fajn, než sa tam objavila skupinka Židov. Tí, hoci neboli pozvaní ani vopred ohlásení, boli pre danú udalosť dôležití. Autor ich privítal a hneď druhým dychom sa im začal ospravedlňovať, keďže netušil, že prídu, nepripravil do pohostenia žiadne kóšer jedlá, dokonca im nemá ponúknuť ani čo piť, keďže ani nápoje nie sú kóšer.  Jeden zo skupinky sa usmial a odpovedal mu, že to nie je najmenší, v Amerike sú všetky nápoje kóšer. Čítať viac

14. decembra 2020 - myšlienky z RuFslettra

Závislosť na pohodlí

dĺžka článku: 3 min

Závislosť je v spoločnosti oveľa väčším problémom, ako sa ukazuje.

Možno si na tomto mieste povieš, že tento text sa ťa veľmi týkať nebude. Ale závislosť je prítomná v každej osobe v rôznych formách, len zvyčajne ju voláme nejak inak. Odpútajme sa na chvíľu od vecí, ktoré nám ako prvé napadnú pri slove závislosť - alkohol, drogy, stávkovanie, videohry - a skúsme sa pozrieť na to slovo samostatne. Nemusíme byť vyštudovaní psychológovia, aby sme priznali, že etymológia sa nezužuje len na psychotropné látky, ale na stav mysle. Čo keby sme sa teda pozreli na závislosť z opačnej strany? Ako na hocičo, čo ničí sny a láme ľudí? Môžeme tak odrazu zistiť, že najbežnejšou závislosťou na svete je potreba mať pohodlie.

Zamyslime sa tu na chvíľu. Prenesme sa do našej mladosti. Do čias, kedy sme si predstavovali, že sa staneme smetiarmi, vojakmi, astronautmi. Do tínedžerských rokov, kedy sme si sľúbili byť špičkovými športovcami, vychýrenými kráľmi klubov alebo tými, kto prvý pozve von najkrajšie dievča/chlapca zo školy. Na časy vysokej školy, kde sme sa chceli stať odborníkmi v nejakej oblasti, precestovať svet, napísať knihu, naučiť sa ďalší cudzí jazyk. Alebo hoci aj do každodenného života v práci, kedy naše sny nadobúdajú jednoduchší charakter - zabehnúť maratón, vyliezť na Gerlach, konečne začať bicyklovať, navštíviť New York, nájsť si čas na knihy a podobne.

Koľko jedincov si však môže bez trpkosti povedať, že sa im niečo z toho podarilo? Čo teda je najčastejšou príčinou tých vecí, ktoré sa nepodarili? Pokojne ostaňme v reáliách dospelého pracovného života (aby sme sa nemuseli vyhovárať na pochabosť detskej mysle) - človek má v dospelosti vyvinutý rozum, má prostriedky, má zázemie, vie presne, čo ho uskutočnenie sna bude stáť peňazí a času (málo) a ako asi bude chutiť výsledok (veľmi). Nehovoríme pri tom ani o obrovských nákladoch. Smutne a paradoxne, čím sme starší a majetnejší, tým sú naše sny jednoduchšie. Veď koľko by bolo treba obetovať výstupu na Gerlach? Víkend. New York? Predĺžený víkend a pár sto EUR. Maratón? Dobré tenisky a niekoľko desiatok hodín v rozmedzí pol roka. Knihy? Len pol hodina denne stačí, ak chce človek prečítať 20 až 25 kníh ročne.

A napriek tomu sme závislí. Závislí na vlastnom pohodlí.

"Každý deň, keď povieme 'nie' svojmu snu, pravdepodobne ho posúvame o 6 mesiacov, možno o rok dozadu. Ten jeden deň, keď sa nám nechcelo vstať, odsúva naše sny na ktovie ako dlho." 
- Eric Thomas

"Nedovoľte svojim pocitom, aby vás ovládali. Sme emocionálne stvorenia, ale musíte sa naučiť ovládať svoje emócie! Keď sa nenaučíte ovládať a skrotiť svoje emócie, oni vás budú využívať! Vy to (váš sen, pozn.) chcete! Takže si to všetci pôjdete vziať. Nebude to jednoduché. Keď sa chcete zmeniť, nie je to ľahké. Keby to bolo tak ľahké, dokázal by to každý. Ale keď to myslíte naozaj vážne, pôjdete za tým. Ja to tu mám pod kontrolou! Nenechám sa zraziť na kolená, nenechám sa zničiť! Idem do toho! A budem vďaka tomu silnejší a lepší.
Musíte urobiť vyhlásenie! Toto je to, za čím si stojím! Stojíte si za svojím snom, stojíte za pokojom vašej mysle, stojíte si za svojim zdravím. Vezmite plnú zodpovednosť za svoj život! Uvedomte si, kde ste, a preberte zodpovednosť za to, kam sa chcete dostať. Môžete sa rozhodnúť, že budete žiť každý deň, ako by bol vašim posledným. Žiť svoj život s vášňou! S poriadnym úsilím  Rozhodnite sa, že sa prinútite. Posledná kapitola vášho života ešte nebola napísaná, a nezáleží na tom, čo sa stalo včera. Nezáleží na tom, čo sa vám stalo. Záleží na tom, čo s tým urobíte."

To sú slová Les-a Browna, odporúčam si ich však vypočuť v originály, pretože jeho tón a zápal ťa takmer prinútia okamžite vstať zo stoličky a ísť si plniť svoj sen.

 

Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.

23. novembra 2020 - myšlienky z RuFslettra

Ego

dĺžka článku: 4 min

Raz som počul, že tajnou prísadou väčšiny jedál je maslo. V obscénnych množstvách.

Z mojej skúsenosti môžem zase povedať, že tajnou prísadou väčšiny životných situácií je absencia ega.

Ego má však hneď niekoľko podôb a nie vždy je na prvý pohľad rozoznateľné. Čítať viac

16. novembra 2020 - myšlienky z RuFslettra

Pocity a fakty

dĺžka článku: 2 min

Pocity nie sú fakty, i keď sú dôležité.

Povedzme, že je vonku 25°C. Pre niekoho to môže byť chladno. Pre iného to už je horko. A tretí to považuje za ideálnu teplotu a je v dokonalej pohode.

Nikto z nich sa nemýli. To, ako prežívajú daný fakt (teplotu) je ovplyvnené viacerými faktormi (pokojová telesná teplota, čo majú oblečené, odkiaľ pochádzajú a podobne). Čítať viac