dĺžka článku: 4 min
Doba je rýchla. Najmä výmena informácií v nej. Bez ohľadu na to, čo robím (a tým teraz nemyslím len v práci, ale aj doma, s kamarátmi), dlho som mal pocit, že je dôležité odovzdať kľúčovú informáciu kľúčovému človeku čo najskôr. Aby ju mal k dispozícii pre svoje rozhodovanie vo veci, ktorú práve rieši(me). Rovnako tak, ako sa k nám dostávajú „breaking news“, ako sa rozblikajú všetky spravodajské portály a sociálne siete, keď sa stane niečo veľké, mimoriadne, niekto známy nečakane zomrie a podobne. Okamžite máme potrebu odoslať správu ďalej a upovedomiť o tom svojich blízkych, pretože niečo v našom vnútri nám hovorí, že ak sa to dozvedia čo i len trochu neskôr, ich životu bude dočasne niečo chýbať.
Tento príklad slúžil primárne len na ilustráciu, nakoľko sa s ním stretávame všetci asi najčastejšie. Odošleme správu, zdieľame informáciu, recipient ju dostane a… A to je všetko. Nedostane k tomu nič viac. Žiadnu pridanú hodnotu. Pozadie, možnosti, ako ďalej, ich dopady, výhody a nevýhody. Skrátka, dostal informáciu, ktorej jedinou pridanou hodnotou bolo, že ju dostal rýchlo.
Byť informovaný je fajn. Ale byť informovaný zle, alebo ak informáciou vyvolaná ďalšia reakcia má za následok zhoršenie stavu, to už tak fajn nie je.
Dlhé roky som bol presne takýto. Mal som pocit, že ak poskytnem ďalším ľuďom v reťazci informáciu, ktorú som sa práve dozvedel a mám ju k dispozícii len ja, veľkou pridanou hodnotou bude, keď ju posuniem ďalej.
Rovnako som mal dlhé roky pocit, že častokrát riešim krízy alebo sa moja aktivita hýbe okolo naprávania, upravovania či zachraňovania situácií v témach, v ktorých tieto rýchle informácie plynú. Tak, ako rýchlo informácia prišla, tak bola odoslaná ďalej a tak bolo na ňu zareagované. A rovnako rýchlo bolo treba reagovať v zmenených podmienkach ďalej a prísť s ďalšou informáciou či riešením.
Rýchlosť však nie je vždy tou najväčšou pridanou hodnotou. V skutočnosti len málokedy. Aj keď je všetko okolo nás bleskovo rýchle a všetko nás nabáda, že informácie by sa mali šíriť čo najrýchlejšie. Ale informácia, ktorou najväčšou pridanou hodnotou je rýchlosť, vyvolá prekvapenie, šok a najčastejšie inú – podobne rýchlu reakciu, ktorá však zo svojej podstaty nebýva najideálnejšia.
Niekedy preto stačí len počkať. Najčernejšia je farba v momente, keď ju zbadáš. Pozeraj na ňu o trochu dlhšie a začneš v tej černote rozoznávať ďalšie odtiene, jemné miesta sivej (alebo dokonca bielej) a okolité farby. Po pár hodinách, niekedy dňoch, ti už tá čierna taká čierna nepríde. Stačí len počkať, nechať odznieť prvotný šok či strach a farby začnú postupne ukazovať svoje pravé odtiene.
Prišiel som na to vďaka môjmu pravidlu si každú napísanú správu vždy ešte raz, ideálne dvakrát prečítať, než ju odošlem. Najprv len kvôli gramatike a štylistike. Tu som niečo opravil, tam niečo doplnil. Keď som si to prečítal znova v upravenom znení, posolstvo sa trochu zmenilo a bolo treba ďalej ubrať alebo doplniť pár slov, aby vyznelo tak, ako malo. Pár takýchto úprav a častokrát mi napadlo, že keby som k tomu pridal ešte ten a ten údaj, daná informácia by v kontexte pôsobila odlišne, než bez neho. A pri písaní takéhoto miniatúrneho kontextu mi napadol spôsob, ako situáciu riešiť. Po jeho napísaní mi napadol ďalší. Začal som rozmýšľať nad ich jednotlivými výhodami a nevýhodami, aby som jeden z nich odporučil. A odrazu, nielen ja, ale aj prijímateľ správy, nemal k dispozícii len rýchlu, hrubú informáciu bez kontextu, ale aj jej zasadenie doň, návrhy riešenia, ich výhody, nevýhody a odporúčanie.
Takáto odpoveď odrazu eliminovala na prijímateľovej strane potrebu čo najrýchlejšie (= nie najlepšie) na danú informáciu reagovať alebo na jej základe konať. Minimálne už len tým, že si neprečítal dve vety, ale dva odseky. Mal čas spomaliť, mal čas sa zamyslieť.
Uvedený postup som párkrát zopakoval, čím následne vznikalo oveľa menej kríz ako predtým. Veci som si uvážil na mojej strane, čím som nepriamo donútil ďalší článok v reťazi urobiť to isté. Následné reakcie a ďalšie kroky boli odrazu racionálnejšie, premyslenejšie a s menším počtom chýb. Postupne som si tak stanovil akési vnútorné časovače – lepšie povedané „oneskorovače“ – v prípade správ, ako som to uviedol vyššie, pár minút. V prípade mailov pár hodín. V prípade potreby urobiť nejaké stredne dôležité rozhodnutie – na druhý deň.
KOGNITÍVNE INTERMEZZO
Prefiltrovať akékoľvek rozhodnutie večerom, nocou a nasledujúcim ránom je obzvlášť efektívna stratégia. Nie tak kvôli nedostatku svetla, ale kvôli nastaveniu fungovania nášho mozgu. Sústredené-vedomé úsilie je totiž najlepšie používať na jasne dané problémy, s jednou alebo dvoma neznámymi (matematika, výpočty a podobne). Ale akonáhle má problém viacero pohyblivých častíc alebo množstvo neznámych, na toto je lepšie uspôsobené naše podvedomie. To nie je môj výmysel, to dokazujú štúdie. To dokáže na pozadí chrúmať neznáme a po uplynutí určitého času (podľa zložitosti problému) nám odrazu napadne výsledok (alebo iný pohľad na vec), na ktorý sme dovtedy ani nepomysleli.
V prípade extrémne dôležitých rozhodnutí minimálne týždeň, ideálne dva. Princíp je však ten istý. Akonáhle sa od informácie na chvíľu vzdialim, uvidím ju v inom svetle. Po chvíli mi k nej napadne iná vec alebo sa spojí s inou, na prvý pohľad nesúvisiacou, informáciou, ktorá ju doplní a rozšíri o ďalší kontext alebo možnosti. Čím je tento čas dlhší, tým je novo sa objavujúcich konexií viac a/alebo sú kvalitnejšie.
Nebavíme sa tu však o odkladaní na neurčito. V priemere obyčajných 24 hodín úplne postačuje. A ani nie vo všetkom, stači vo veciach, nad ktorými je vhodné trochu rozmýšľať či ktoré môžu mať vplyv na viac než jedného človeka. Ale efekt takéhoto odkladu je často neoceniteľný. Ak aj takýto odklad vyslovene nepomôže kvalitnejšiemu riešeniu, minimálne obmedzí dopady rýchlych reakcií, ktoré takmer nikdy nie sú ideálne. Staršia generácia by to asi pomenovala „ráno je múdrejšia večera“. Avšak vzhľadom na dobu, v ktorej žijeme a nástroje, ktoré používame, som si vymyslel príhodnejšie označenie: nikto nikdy nezomrel len preto, že dostal email až na druhý deň.
Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.
