dĺžka článku: 4 minúty
Problematika vyhorenia mi je už niekoľko rokov blízka. Začalo to (prirodzene) tým, že som takmer sám vyhorel. No, takmer… Možno som aj vyhorel, ale keďže je táto oblasť ťažko definovateľná od príznakov až po následky, nedovolím si to tvrdiť s určitosťou. Odvtedy si však na to dávam pozor a snažím sa, aby k tomu opäť nedošlo. Samozrejme, sú lepšie a horšie obdobia. A samozrejme, že existujú nespočetné rady a návody, ako sa tomu vyhnúť, čo robiť alebo nerobiť a podobne. Ale keďže samotné vyhorenie je ťažko definovateľné, náročne sa definujú aj zaručené spôsoby, ako sa mu vyhnúť. A to mi môžeš veriť, v tejto oblasti mám načítané stovky článkov a vyskúšané desiatky metód, spôsobov a nástrojov.
Druhým problémom tejto „choroby“ (a liečby) je, že každý sme iný. Daj niekomu pracovať 12 hodín denne 7 dní v týždni a nepohne ani brvou. Iný sa môže zložiť až po 6 hodinách denne počas pracovných dní. Niekto môže byť zavretý sám na polárnej stanici pol roka a bude šťastný, iný – obklopený kamarátmi každý deň – bude nešťastný.
Bez ohľadu na to, aký kto sme, v akom nastavení žijeme a ako to zvládame, či pri tom hovoríme o vyhorení alebo toto slovo nepoznáme, narazil som na zaujímavý koncept, ktorý by mohol obohatiť život každého človeka (daný článok bol, samozrejme, o vyhorení).
Tento prístup definuje vyhorenie ako „preexpozíciu rovnakosti“. Teda že robíme a zažívame stále to isté dookola. Každý deň, každý víkend, celý rok, naše správanie, zvyky a aktivity sú viac-menej nemenné. Je nám samozrejme všetkým jasné, že 80% aspektov v našich životoch zmeníme len veľmi ťažko. Do roboty chodiť musíme, o deti sa starať treba, jesť by bolo tiež vhodné a tak ďalej. Môžeme zmeniť síce robotu, ale stále budeme chodiť do nejakého priestoru na niekoľko hodín denne. A môžeme mať akokoľvek kreatívnu prácu a zakaždým robiť niečo nové, ale aj maliar, hoci vyprodukuje stovky unikátnych diel, prakticky stále „len“ opakovane maľuje. Nikto z nás už nežije životom roľníka 19. storočia, ktorého aktivity a život sa točil okolo sezónnosti prírody. Sejba na jar, obhospodarovanie v lete, žatva na jeseň, oddych v zime. Príroda ho donútila každý štvrťrok robiť iné veci (alebo veci inak), konzumovať rozličné potraviny, v lete byť vonku, v zime v chatrči a tak ďalej.
My sme ale v 21. storočí a v tomto sme prekonali prírodu na všetkých frontoch. Banány môžeme kúpiť v obchode počas celého roka, v tme si dokážeme zasvietiť už aj mobilom, vymysleli sme kolieskové korčule aj kolieskové bežky a na svete existujú kryté a klimatizované lyžiarske svahy v púštnych krajinách. Streamovacie služby nám dovoľujú pozerať a počúvať čokoľvek a kedykoľvek, už o tom nerozhoduje programový riaditeľ v televízii či rádiu. Správy môžeme čerpať kedykoľvek a odkiaľkoľvek, netreba čakať na pondelkové vydanie novín a rodine môžeme zavolať do 2 sekúnd, netreba čakať na nedeľný obed. Ak si ako ja, tak na posledné veci sa pozeráš ako na výdobytky modernej technológie a globálneho obchodu, ktoré nám umožňujú mať čokoľvek a kedykoľvek. Ale práve to čokoľvek a kedykoľvek inými slovami znamená, že stále máme k dispozícii to isté.
A práve toto je oblasť, ktorá nám tých nemenných 80 % uzatvára zvyšnými 15-20% a dostávame sa k pochopeniu tvrdenia, že vyhorenie je preexpozícia rovnakosti. Každý deň ideme do tej istej roboty, konzumujeme tú istú plejádu jedál, počúvame ti istú hudbu, chodíme do rovnakej posilky a víkendy trávime tak isto. Inak povedané, vytratila sa z našich životov farmárova sezónnosť. Pretože leto aj zimu so všetkými jedlami a aktivitami môžeme mať kedykoľvek.
A práve preto môže byť opätovné zavedenie sezónnosti kľúčom k tomu, ako oživiť naše každodenné životy a zbaviť sa rovnakosti. Nie úplne, to sa nedá (80% je viac-menej nemenných), ale aj 10% môže byť dostatok na to, aby nás vytrhli z reťaze rutiny a rovnakosti. Ako na to?
Skúsme si z každého štvrťroka urobiť svoju vlastnú sezónu. A nie tak len hocijakú! Neobmedzujme sa ročným obdobím. Práve tá dostupnosť všetkého nám teraz bude užitočná. Môžeme si tak navrhnúť sezónu čisto podľa seba. Povedzme, že najbližší štvrťrok budem počúvať klasickú hudbu. Samozrejme nie stále a výlučne. Ale pri práci si namiesto môjho štandardného playlistu na sústredenie pustím playlist s vážnou hudbou na sústredenie. Popoludňajší relax playlist → relax s vážnou hudbou. Podobne to môže byť s jedlom. Nech je najbližší štvrťrok štvrťrokom stredomorskej kuchyne. To znamená, že keď nebudem vedieť, čo variť, bude to niečo talianske, grécke, španielske. Skúsim najbližší štvrťrok nový šport. Tri mesiace sú doba akurát na to, aby som ho párkrát vyskúšal a zároveň sa mi nezunoval. Môže to byť sezóna pitia čaju namiesto kávy. Môžem objavovať nový žáner v oblasti filmov a seriálov. Najbližšieho štvrťroka sa budem snažiť sponať inú mestskú štvrť, než tú, v ktorej žijem. Skúsiť 2-3 knihy z oblasti, nad ktorou už dávno rozmýšľam. Vyskúšať nové podcasty (alebo podcasty či audioknihy vôbec). A tak ďalej. Princíp asi chápeš.
Tak hor sa do toho! Aká sezónu si vytvoríš?
P.S.: Tento prístup sa dá ďalej umocniť. Okrem toho, že na chvíľu zmením „vstupy“ do života, budem si viac všímať aj „výstupy“. Na začiatok stačí niečo tak jednoduché, ako sústrediť sa len na to, čo momentálne robím (a nerobiť viac vecí naraz). Na prvých pár súst jedla, ktoré vložím do úst, samostatné chute jednotlivých ingrediencií či textúru jedla. A nekúskovať zmysly sledovaním TV pri jedle či používaním telefónu. Pozorným započúvaním sa do pesničky, jej jednotlivých nástrojov a vnímaním textu, nie pustiť si hudbu len do pozadia k tomu, čo robím. Pri sprchovaní vnímať senzorické vnemy vody, mydla či látky na pokožke a nerozmýšľať pri tom, čo si oblečiem alebo musím ešte urobiť. Aj takéto jednoduché veci dokážu podstatným spôsobom nabúrať rovnakosť každodenných aktivít, ktoré inak nemáme šancu zmeniť.
Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.
