21. marca 2018 - zápisky z Indonézie 2016

Jogyakarta – Bali

dĺžka článku: 12 minút

Deň začínal výletom za východom slnka. O štvrtej ráno nás pred hotelom vyzdvihol autobus plný pozitívne naladených turistov, akých len o štvrtej ráno môžete v autobuse stretnúť.  Spoločne sme sa vybrali do Borobudur-u, najväčšieho budhistického chrámu sveta. Už príjazd na parkovisko mi pripomenul notoricky známu scénu z kambodžského Angkor Watu - desiatky autobusov radiacich sa v úplnej tme do radu na vjazd do areálu. Ten náš bol nejakým spôsobom spriatelený s miestnym hotelom, nachádzajúcim sa v danom areáli, pretože sme všetkých predbehli a odrazu sa ocitli prvý. Na recepcii každý dostal na hruď identifikačnú nálepku a pokyn, že si má vziať z koša fakľu. Teda nie tak úplne fakľu, obyčajnú baterku, ale v angličtine sa pre tento výdobytok modernej doby stále používa tento zastaraný výraz (torch). Ja som sa aj celkom tešil, ale napokon ostalo len pri úsmevoch. Čítať viac

21. februára 2018 - myšlienky z RuFslettra

Pomsta

dĺžka článku: 3 minúty

"Najlepšou pomstou je nebyť taký istý."

Tieto slová vyriekol Marcus Aurelius. Dali by sa doplniť príslovím: Pred vydaním sa na cestu pomsty, vykop dva hroby. Pomsta je veľmi nákladná záležitosť, pretože jej postupné napĺňanie väčšinou premení či úplne spotrebuje pôvodne dobrého človeka na obraz niekoho, komu sa vlastne mstí. Čítať viac

17. februára 2018 - názory, recenzie kníh

Najlepšie knihy roku 2017

Minule som sa s vami podelil o tie najlepšie články, ktoré som počas uplynulého roka našiel roztrúsené na internete. A keďže sa nám blíži mesiac kníh, dnes niečo podobné urobím s knihami. Dopredu však upozorňujem, že väčšina kníh, ktoré som minulý rok prečítal, nenesie na obálke rok prvého vydania 2017. Preto ak hľadáš najlepšie novinky na trhu, asi sa budeš musieť poobzerať po iných knižných blogeroch. Ja si knihy vyberám podľa nálady, vnútorného rozpoloženia či odporúčania známych aj neznámych ľudí. Môžu byť teda pokojne aj 40 alebo 400 rokov staré.  Čítať viac

12. februára 2018 - myšlienky z RuFslettra

Budúcnosť je teraz

dĺžka článku: 3 minúty

Uplynulý týždeň sa niesol na vlne úspešného štartu rakety Falcon Heavy spoločnosti SpaceX. V utorok o 21:45 si možno rovnako ako ja sedel pred obrazovkou a sledoval živý prenos štartu tejto najvýkonnejšej rakety ľudstva. Začalo to odpočítavaním 10 minút pred štartom, prechádzaním systému za systémom, kedy viac ako 6 000 zamestnancov SpaceX vrieskajúcich v pozadí oslavovalo každú zelenú kontrolku. Po posledných desiatich sekundách odpočítavania nadobudli mnohí pocit, že už nesledujú realitu, ale sci-fi film. Najmä synchrónne pristátie oboch podporných rakiet naspäť na pevnine bolo dychvyrážajúce.

Len pre predstavu, o aké veľké kolosy ide:

Všetko šlo hladko, všetko sa podarilo. A hoci to bol testovací let, všetky parametre museli simulovať podmienky reálneho letu. Aj náklad. Obyčajne sa v takýchto podmienkach používa betónový kváder, ale keďže Elon Musk je Elon Musk, namiesto kvádru umiestnil do rakety svoj vlastný Roadster - prvý model auta spoločnosti Tesla. Doňho posadil Hviezdneho muža (Starman), ktorý bude odteraz putovať po heliocentrickej orbite medzi Zemou a Marsom. Ak si to nevidel naživo, určite si pozri záznam z celej udalosti.

Hoci ide o fenomenálny úspech a dôkaz nezlomnosti nielen jednotlivca či súkromnej spoločnosti, ale aj ľudstva ako takého, počas uplynulého týždňa som si uvedomil jednu vec. Mnohí prežívali pri sledovaní týchto záberov podobné pocity, ako pri televíznom vysielaní prvého pristátia astronautov na Mesiaci v šesťdesiatom deviatom. Nalepení na obrazovkách so zatajeným dychom sledovali každý záber so zaťatými päsťami pod stolom. Po úspešnosti všetkých krokov sa s výdychom opäť opreli do kresla, mozog utopený v endorfínoch a v duchu sa im šíril neuveriteľný pocit, že sa práve stali súčasťou budúcnosti a histórie zároveň.

Ešte v ten večer a ďalší deň sa internetom rozprúdili búrlivé oslavy a diskusie, sociálne siete zaplavili desaťtisíce obrázkov, videí a gifov vyzdvihujúcich tento úspech ľudstva. Počas ďalších dní už vznikali vtipy, koláže, paródie, "meme" či iné vtipné animácie so SpaceX raketami, ale hlavne so Starmanom sediacim v aute vo vesmíre. A dnes už majú mnohí pocit, že úspešne odštartovať najvýkonnejšiu raketu ľudstva, dostať podporné rakety na zem a umiestniť náklad na ľubovoľnú orbitu najbližších planét je vlastne normálka.

Pre mňa osobne je štart Falcon Heavy pripomienkou, že sa treba zastaviť a aspoň na chvíľu obdivovať, čo ako ľudstvo dokážeme. V podstate sme stále banda nástrojov-robiacich-opíc, ktorá niekde medzi horskými priesmykmi a stepou zrazu odbočila doprava a náhodou škrtla iskrou, vymyslela bohov, peniaze a atómové zbrane. Netrvá dlho a z fantastických technologických inovácií sa stávajú bežné súčasti života. Dva roky dozadu sme sledovali, ako raketa po prvý raz po vynesení nákladu na orbitu pristála na malej plošine v strede oceánu. Dnes je to už bežná prax. V utorok vyše 100 000 ľudí sledovalo priamy prenos neuveriteľného vesmírneho divadla, ale už zajtra budú hlavnými témami opäť zlá dopravná situácia a politici.

Technológia uplynulých rokov sa z dychvyrážajúcej mení banálnu stále v kratšom čase. Kto z nás sa ešte zamýšľa, že jedným dotykom môžeme zavolať videohovorom rodine, ktorá sa nachádza na druhej polovici planéty? V lietadlách ponad oblaky lietame už rutinne, ešte aj frfleme, ako dlho to trvá. Keď zapneme svetlo, považujeme takmer za naše ľudské právo, že na neďalekom poli stoja obrovské turbíny, ktoré dokážu vytiahnuť energiu z vetra či slnka, uskladniť ju v krabici plnej chemikálii a v zlomku sekundy nám ju poslať do domova.

Tieto veci ale nie sú normálne. Sú fantastické

Občas si na to spomeňme, keď ťukneme do vypínača.

Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky.

5. februára 2018 - myšlienky z RuFslettra

Oľutovanie

dĺžka článku: 3 minúty

V dnešnej dobe sociálnych sietí ľudia oveľa častejšie upadajú do negatívnych stavov. Na "stenách" vidia usmiatych kamarátov, ich krásnych partnerov, nezabudnuteľné párty, zdravé a šťastné deti, fantasticky vyzerajúce destinácie, duševne aj finančne obohacujúcu prácu... Mnohí jedinci, pochopiteľne, vidiac všetko toto úžasno, ktoré sa im konkrétne nedostáva v takej miere, sa začnú pýtať sami seba "Čo som urobil zle?" alebo "Kde som v živote urobil chybu?"
Čítať viac

2. februára 2018 - názory

To najlepšie, čo mi internet v roku 2017 priniesol

dĺžka článku: 5 minút

Ako aj minulý rok, aj teraz začnem trochou štatistiky:

  • v roku 2017 sa mi poradilo len cez Pocket prečítať o 274 článkov viac ako v roku minulom, čo je nárast o 49%,
  • to je asi 2 079 604 slov, čo predstavuje (podľa strojového výpočtu) 44 kníh,
  • zároveň sa mi podarilo dostať medzi 1% top čitateľov celej appky.

Dovolím si teda povedať, že to, čo ti teraz ponúknem, je len to najlepšie z tejto hory textu a slov. Čítať viac

11. januára 2018 - iné, názory

Šesť mesiacov s fitness náramkom

dĺžka článku: 27 minút

Hneď na začiatku musím povedať, že tento článok nie je recenziou na žiaden konkrétny výrobok. Ide o komplexné zhrnutie postrehov a zmien v mojom správaní po vyše polročnom nosení fitness náramku. Nepomôžem ti teda v tom, ktorý zo širokého spektra výrobkov si vybrať. Dozvieš sa ale, čo približne môžeš očakávať, ak ho vydržíš nosiť šesť mesiacov bez prestávky.  Čítať viac

29. decembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Rok 2017 – bod zlomu?

dĺžka článku: 3 minúty

Vianoce sú nielen časom radosti a pokoja. Ako tak sedíme v kresle s medovníčkom či pohárom vína, medzi prstami pravej ruky cítime, že kniha so štítkom 2017 má už len pár strán do konca. A často nás práve tieto posledné strany vracajú do predchádzajúcich kapitol roka. Rozmýšľame. Premietame. Hodnotíme. A hovoríme si, aký ten uplynulý rok vlastne bol. Čítať viac

11. decembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Objektívny a subjektívny názor

dĺžka článku: 3 minúty

V uplynulom roku som mal s niekoľkými ľuďmi siahodlhú konverzáciu na tému objektivity názoru. Najhorlivejšou z nich bola s mojim priateľom Michalom v Neapole. Trvala pár hodín. A ani tá, ani žiadna iná po nej ma nepresvedčila o mojom názore, že objektívny názor neexistuje (pričom netvrdím, že objektivita neexistuje, to je však niečo iné).

Objektívnosť a názor sú pre mňa v podstate dva protipóly jednej veci. Buď je niečo objektívne a blíži sa to prakticky k danosti (čo je ale úplne niečo iné), alebo je to názor konkrétneho človeka. A ten môže byť zo svojej podstaty iba subjektívny. Čítať viac