Peter Rúfus

Nikdy som sám seba nepovažoval za jedinca zviklaného masami. Neriadil som sa mainstreamom, vadili mi degeneračné pokusy „najpočúvanejších rádií“ naštrbiť môj vkus a o televíznych staniciach ani nehovoriac. Ale aj tak som bol poškvrnený. Keď sme s priateľkou prednedávnom kupovali televíziu do nového bytu, uvedomil som si, že za posledné tri roky som tú starú […]

Už ma to skutočne nebaví. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou každý mesiac narazím na „renomovaný“ výskum či reportáž, ktorá reflektuje, ako je násilie na obrazovkách akéhokoľvek druhu a veľkosti nevhodné pre rozvoj osobnosti (sem doplniť: bla bla bla bla)…

Dnes na ceste do práce sa stala zaujímavá vec, ktorej obyčajne venujem asi toľko pozornosti, ako radový vodič. V diaľke kričala sanitka. Možno aj človek v nej, to neviem. Začali sme sa obzerať, kým sme zistili, že sa nachádza za nami.  Vtedy sa to stalo. Ešte pred pár sekundami som stál v nepreniknuteľnej bariére desiatok, […]

Áno, je to tak. Odhliadnuc od televízie, ktorá je v podobných súťažiach neprekonateľná, hudba jej priam ukážkovo sekunduje. A najmä tá populárna, ktorú na nás dennodenne chrlia rádiá. Bez ohľadu na vlnovú dĺžku, či žánrové zameranie. Tá istá pesnička, opakujúca sa so železnou pravidelnosťou každú dvojhodinovku. A keď človek so znechutením prepne, čaká ho to […]