dĺžka článku: 2 min
Pocity nie sú fakty, i keď sú dôležité.
Povedzme, že je vonku 25°C. Pre niekoho to môže byť chladno. Pre iného to už je horko. A tretí to považuje za ideálnu teplotu a je v dokonalej pohode.
Nikto z nich sa nemýli. To, ako prežívajú daný fakt (teplotu) je ovplyvnené viacerými faktormi (pokojová telesná teplota, čo majú oblečené, odkiaľ pochádzajú a podobne).
A úplne rovnako to je s pocitmi ohľadom rôznych situácií v živote.
Povedzme, že dvere vydali istý zvuk, keď ich tvoj partner/rodič/súrodenec/kolega zavrel. Pre teba bol ten zvuk hlasný a neočakávaný. V tomto momente máš dve možnosti, ako k danej situácií pristúpiť:
„Vystrašil si ma, keď si buchol dverami!“
alebo
„Zľakol som sa, keď tie dvere buchli.“
Vidíš rozdiel medzi pocitom a faktom?
Rozdielom je, že identifikáciou vlastného pocitu (a samozrejme uznaním, že ide o subjektívnu vec), dávame druhej strane príležitosť reagovať na daný pocit. Dávame partnerovi možnosť vidieť situáciu z iného pohľadu. V opačnom prípade sa partner postaví do defenzívnej úlohy a dostaneme sa do pomerne častej (a nezdravej) situácie – „Ja som nebuchol dverami!“Je to rovnako nezmyselné, ako sa hádať o tom, či je vonku horko alebo tak akurát.
A rovnako to funguje, aj keď sme v opačných pozíciách. Treba si teda uvedomiť nielen rozdiel medzi faktami a pocitmi, ale aj prijať skutočnosť, že druhá strana má právo cítiť čokoľvek, bez ohľadu na to, čo v danej situácii cítime (alebo by sme cítili) my.
A keď už musí nevyhnutne dôjsť ku konfliktu, platia rovnaké pravidlá, ktoré ho udržia v civilizovanej rovine. Útočí sa na situáciu, nie na človeka. Útočí sa na myšlienku, nie jej pôvodcu. Atakuje sa idea, nie ľudská bytosť.
„Si rovnako panovačná, ako tvoja mama!“
vs
„Keď mi hovoríš, čo mám robiť, cítim sa, ako by si ma nebrala ako rovnocenného partnera.“
„Lebo ty vieš všetko najlepšie.“
vs
„Možno máš viac skúseností ako ja, ale skús sa na to pozrieť aj z tohto pohľadu.“
„Kvôli tvojej lenivosti to musím teraz urobiť ja.“
vs
„Mám za sebou ťažký deň a dúfala som, že si večer niečo pozrieme v telke, takto na to nebudeme mať čas.“
Okrem toho, že tým preukazujeme úctu a rešpekt voči druhej ľudskej bytosti, je to aj oveľa efektívnejší spôsob, ako riešiť problémy. Keď totiž napadneme človeka, jeho automatickou reakciou bude zaujať defenzívny postoj. Je jedno, aká bola pôvodná situácia či myšlienka, on už totiž háji svoju osobnosť a integritu. Kdežto myšlienky a situácie sú nám ďalej, ako naša individualita. Je to niečo externé, čo sme ochotní prehodnotiť a pozrieť sa na to z iného pohľadu.
Človek jednoduchšie zmení názor ako sám seba. Treba však rozlišovať medzi pocitmi a faktami. Treba oddeliť kvalitu správania od kvality človeka.
Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.
