dĺžka článku: 3 minúty
O Ryzsardovi som vám písal už minule. Po výbornom Impériu som si kúpil jeho ďalšiu reportážnu knihu, tentoraz z ciest po Afrike. A i keď som si myslel, že Impérium v živých opisoch už nič neprekoná, Eben sa mu dokázal minimálne vyrovnať.
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Ryzsard Kapuściński bol významný poľský reportér, novinár a publicista, ktorý, vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu na pozícii zahraničného korešpondenta v mnohých krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, patrí medzi najprekladanejších poľských autorov a za čo obdržal viac ako 40 cien a vyznamenaní. Eben je súbor reportážnych cestopisov z jeho ciest po Afrike, na ktoré bol vyslaný ako vôbec prvý korešpondent v histórii Poľska.
O Ryszardových cestách po Afrike by sa dalo povedať, že mal tú smolu, že sa vždy ocitol v krajine vtedy, keď práve prebiehal vojenský prevrat, historické sucho alebo iná katastrofa. No keďže tohto skvelého reportéra už poznáme, v jeho prípade išlo o šťastie. Ryzsard nielenže vyhľadával oblasti a udalosti, „kde to vrelo“, on si ich vyslovene užíval. A to nie nejakým sado-masochistickým spôsobom. Postupne, ako spoznávam Ryzsardovu tvorbu, totiž nadobúdam pocit, že sú to práve hraničné a extrémne udalosti, ktoré z tohto človeka vyžmýkajú literárne maximum.
Eben v sebe opisuje toľko krajín a udalostí, že aj teraz, krátko po jeho prečítaní, mám problém rozpamätať sa, v ktorej krajine som ocitol v prezidentskom paláci deň po štátnom prevrate. Na aký ostrovný štát som letel ešte počas iného prevratu, v ktorej časti Sahary ma s Ryszardom nechali v strede rozpálenej púšte, v ktorých krajinách nás okradli, kde takmer Ryzsard zomrel na maláriu… Mohol by som pokračovať do nekonečna. Každá z jeho kníh obsahuje v sebe toľko zážitkov, na ktoré by obyčajný človek potreboval niekoľko, ak nie rovno desiatky životov.
Hoci sa nám africký kontinent a jeho obyvateľstvo môže odtiaľto zdať ako masa krajín bez veľkých rozdielov, opak je pravdou. Ryzsardove opisy Afriky a jej ľudí sú nielenže extrémne živé, ale krajinu od krajiny iné a odlišné. Počas svojich reportážnych ciest navštevuje vojenské kasárne, kmeňové dediny, džungľové spoločenstvá, prezidentské paláce, veľkomestá, prístavy, náhorné plošiny, samotnú Saharu a dokonca aj púť cez ňu so skupinou Beduínov. A hoci každá krajina, každá skupina ľudí a každá udalosť je iná, predsa len majú niečo spoločné. Sucho, horko a večný smäd. Pri čítaní knihy máte neustále pocit, že vám je teplo, máte vyschnuté na jazyku a cítite sa zle, ak po ruke nemáte pohár vody.
Skrátka ďalšie skvelé dielo od tohto skvelého autora.
Krátke zhrnutie:
Na 344 stranách menšieho formátu sa vydáte do Afriky 20. storočia. Krajiny, pomaly ochutnávajúce nezávislosť po dlhom období vykorisťovania, otroctva a kolonializmu, sa zobúdzajú do novej éry samostatnosti. V tejto ére štátnych prevratov, mierumilovných, ale väčšinou surových, sa ocitáte priamo v strede diania vďaka skvelému opisnému a metaforickému majstrovstvu poľského reportéra.
Hoci som precestoval už desiatky mimoeurópskych krajín, Eben ma prekvapil. V mnohých pasážach som síce nachádzal isté paralely so životom a ľuďmi v tretích krajinách, ktoré som navštívil. Ale Afrika je Afrika. Je to kontinent, na ktorý treba mať špeciálnu psychickú odvahu, aby sa človek rozhodol ho navštíviť. Je to iný svet, ktorý si my, Europánia, len s námahou vieme predstaviť, nieto ho ešte pochopiť. A táto kniha to len potvrdzuje.
Kúp si knihu, ak:
- rád cestuješ a spoznávaš život v tretích krajinách,
- fascinuje ťa africký kontinent,
- máš rád publicistickú žurnalistiku a cestopisy,
- chceš si utvoriť predstavu o svete, v ktorom žiješ.
Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:
- máš rád jasnú dejovú líniu a vývoj postáv,
- radšej čítaš príbehy „nezaložné na skutočných udalostiach“.
Knihu si môžeš kúpiť napríklad v Martinuse v tlačenej (12,34€) alebo elektronickej (8,50€) podobe.
Chceš vedieť, keď napíšem recenziu na ďalšiu skvelú knihu? Prihlás sa na odber RuFslettra a dozvieš sa to ako prvý!
