dĺžka článku: 2 min
Tento týždeň som sa nemálo zamýšľal nad manželstvom, konkrétne jedným jeho aspektom – dlhodobého spolužitia dvoch jedincov ako súborov samostatných pováh a potrieb.
Človek by si myslel, že akonáhle nájde niekoho, koho si je ochotný zobrať (a kto si je ochotný zobrať jeho), môže si na zvyšok života vydýchnuť. Haha! vysmial sa mu život a pozmenil jeho partnera. Alebo pozmenil človeka a partnera nechal rovnakého. A ak mal život extrémne hravú náladu, zmenil oboch súčasne. A môžu začať hľadať cestu k sebe znovu.
Je to strašná makačka. Ale že strašná. Ako dve ohýbajúce sa koľajnice. Človek by čakal, že akonáhle ide s nejakou inou pomerne dlho rovnobežne, malo by to tak byť stále. Oni sa však prehýbajú, niekedy obe jedným smerom, inokedy opačným. Vynaložiť poriadnu dávku energie treba už len na to, aby sa od seba príliš nevzdialili, nieto ešte na to, aby sa k sebe priblížili. A niekedy sa zase pretnú. To je potom radosti. Kov škrípe o kov, treba zvárať, rezať, ohýbať…
Takže manželstvo nie je tak úplne súzvuk duší, ako nás tým kŕmi James Cameron aj Keleová-Vasilková. Je dlhodobý, ťažký, krvavý boj plný zranení. Mnohí ho však vnímajú chybne. Nebojujeme totiž jeden s druhým. Bojujeme spoločne. Spoločne o vzťah. Spoločne proti svetu. Kto si myslí, že musí nad tým druhým nejakým spôsobom „vyhrať“, či už hádku alebo výber dovolenky, v skutočnosti prehral. On aj vzťah. Náš partner je predsa našim spoluhráčom, nie protihráčom. Koľko by tak asi vydržal s nami hrať niekto, komu by sme stále brali loptu alebo mu dokazovali, že sme rýchlejší alebo vieme dať viac gólov, ako on? Po jednej či dvoch sezónach by prestúpil do inej ligy. Nie, musíme vnímať jeho slabiny a prekryť ich našimi schopnosťami. A zase pri našich zakopnutiach oprieť sa o toho druhého. Keď je zranený, zamakať o to viac. Keď sa nám nedarí, zmeniť na čas tímovú stratégiu. Aby sme spoločne tú sezónu ako-tak dotiahli. Občas môžeme (spoločne) prehrať. Občas dokonca vyhráme. No nikdy nesmieme ako tím vypadnúť.
„Manželstvo nie je milenecký vzťah. Milenecký vzťah je úplne odlišná vec. Manželstvo je záväzok k tomu, čím ste. Tá osoba je doslova vašou druhou polovicou. A vy a ten druhý ste jeden. Milenecký vzťah nie je to isté. To je vzťah pre potešenie, a keď začne byť nepotešujúcim, skončí. Ale manželstvo je životný záväzok a tento životný záväzok má byť primárnym záujmom vášho života. Ak manželstvo nie je vašim primárnym záujmom, nie je to manželstvo… Puritáni nazývali manželstvo „malou cirkvou v Cirkvi“. V manželstve každý deň milujete a každý deň odpúšťate. Je to pretrvávajúca sviatosť – láska a odpustenie…. Ako symbol jin a jang… Tu som ja, tu je ona a tu sme my. Teraz, keď musím urobiť obeť (alebo sa obetovať), neobetujem (sa) jej, obetujem (sa) vzťahu. Hnev či nevôľa voči druhému je tu nesprávne umiestnená. Život vo vzťahu – to je teraz váš život. To je to, čo je manželstvo – zatiaľ čo v mileneckom vzťahu máte dva životy, vo viac alebo menej úspešnom vzájomnom spolužití po určitý čas, pokiaľ to je príjemné.“
– Joseph Campbell
Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.
