19. apríla 2021 - myšlienky z RuFslettra

Kvalita vs kvantita

dĺžka článku: 3 min

Niekde som čítal, že "vysoká kvalita je hodná akejkoľvek kvantity - pri statkoch, priateľoch a skúsenostiach".

Človek by si mohol na prvé čítanie myslieť, že to napísal niekto s kapitalistickým alebo minimálne materialistickým založením. Všimni si však, že slovo kvantita pri každom ďalšom prečítaní nevyznieva ako synonymum pre peniaze, ale skôr hodnotu. 

Ak by sa však chcel so mnou niekto hádať, viem mu odôvodniť aj ten peňažný aspekt. Len v krátkosti - nie nadarmo sa hovorí, že najdrahšie kusy nábytku v domácnosti majú byť posteľ a gauč. Na otázku "prečo" príde pochopiteľne nepochopiteľná odpoveď "lebo na nich trávime najviac času". Chceme si ničiť chrbtice, spánok či nervy niečím, čoho prednosťou je len nižšia cenovka? A ak aj áno, možno sme teraz ušetrili, ale čo tie náklady na liečbu následkov ohnutej chrbtice či porúch spánku o 10-20 rokov?
Tiež som mal inú predstavu o cenovke, keď som do nového bytu kupoval gauč. Napokon som zaň dal trojnásobok sumy, ktorú som si pôvodne stanovil. Ale teraz je to najobľúbenejšie miesto v našej domácnosti a štverajú sa naň všetci.

Vráťme sa však k pôvodnej rovnici. Zabudnime na peniaze a skúsme namiesto kvantity dosadiť niečo iné. Povedzme energiu. Všetci máme svoje okruhy kamarátov, priateľov a kolegov. A keby som ti teraz povedal, že prestaň čítať, vyber z každej tej skupiny zástupcu, ktorý ti napadne ako prvý a zamysli sa, prečo je to práve tento človek, čo by si odpovedal? Pravdepodobne by sa daná odpoveď spájala s energiou. Energiou, ktorá z toho človeka neuveriteľne vyžaruje. Energiu, ktorú sme vzťahu s tým človekom venovali alebo energiu, ktorú nám venoval on. Schválne hovorím o energii a nie o čase. Pretože určite si si tie tri vzťahy nevybral na základe času, ktorý už trvajú, ale práve energie, ktorú ti dávajú. Môžeme mať jedného priateľa z detstva, druhého zo strednej školy a tretieho poznáme iba dva roky. Ale nejakým zvláštnym spôsobom inštinktívne cítime, že ten tretí menovaný by bol ten, ktorému, keby sme v maléri zavolali, by skutočne prišiel. Alebo sa pozrime na naj kolegu, ktorý nám napadol ako prvý. Je to preto, že s ním robíme najdlhšie? Asi nie.

Či sa nám to páči, alebo nie, do ľudí investujeme rovnako, ako do statkov. Nie však primárne peniaze (hoci aj tie) alebo čas (ten určite, no ako sme si ukázali, nie je najdôležitejší), ale najmä energiu. A keď sa skutočne zamyslíme nad zástupcami, ktorých sme si vybrali z uvedených skupín, zistíme, že tejto vysokej kvalite sme obetovali už nemálo kvantity (energie). A že keby sme boli požiadaní, urobili sme to znova. Lebo tá kvalita je toho hodná.

No a napokon skúsenosti. A tie si merajme, ako chceme. Peniazmi, časom, energiou alebo všetkým dohromady. Keby som sa ťa teraz opýtal, ktorý zážitok z minulosti by si si rád zopakoval, asi by si vyhŕkol zo seba práve to, čo sa ti teraz premieta za očami a nie otázku, koľko by ťa to stálo, koľko by to trvalo či čo by si pre to musel obetovať. Tvoj mozog sa ani len nezaoberal tým, čo by si za prežitie toho, čo si najviac ceníš, musel zaplatiť. Rovno to akceptoval ako výsledok, bez ohľadu na to, čo to bude stáť.

Takže taká je pravda života. Keď ide o skúsenosti, priateľov, či hmotné statky, tá najvyššia kvalita je hodná akejkoľvek kvantity. Ale pozor. Tento fakt nie je v tomto úvode tým najdôležitejším.

Vedomosti sú super. No ešte viac super je dokázať ich využiť.

Ako ľudia totiž výrazne rozdielne vnímame minulosť a budúcnosť. V tomto okamihu, pred tvojou obrazovkou, keď som ťa na chvíľu rozbehnutého zastavil, poklepal ťa po ramene, ukázal za teba, ty si sa otočil, priložil si dlaň nad oči a pozorne si sa zapozeral, zbadal si, čo ti ukazujem.

Po dočítaní týchto riadkov sa však ty (aj ja) rozbehneme znovu do budúcnosti. A budeme v nej opäť postavení pred nové statky, priateľov či skúsenosti, s povinnosťou do nich investovať. Ale na tento okamih si nie vždy (takmer nikdy) spomenieme. Preletíme okolo nich, zabratý práve do toho, čo púta našu pozornosť, odsúvajúc na vedľajšiu koľaj to, čo je dôležité.

Skúsme si však na to občas spomenúť. Keď sa nám zlomí gauč a budeme potrebovať nový. Keď bude priateľ alebo kamarát potrebovať našu pomoc. Alebo keď pôjdeme v práci s kávou po kancelárii a namiesto za svoj stôl sa pristavíme pri kolegovom.

 

Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.

Napísal Peter Rúfus v kategórii myšlienky z RuFslettra

Diskusia nie je povolená.