dĺžka článku: 2 minúty
Milujem science fiction. Ale v poslednej dobe som sa príliš začítal do faktografie, práve na jeho úkor. Dal som si však nový záväzok – pred spaním budem čítať len sci-fi. Prvú dočítanú knihu môjho záväzku ti predstavujem v tejto recenzii.
Autor a prostredie v dvoch vetách
Ernest Cline americký štyridsiatnik, zaoberajúci sa hovoreným slovom, písaním prózy a scenárov, ktorý sa preslávil svojim dielom Ready Player One (sfilmovaný Stevenom Spielbergom). Flotilu (Armada ????????) napísal o 4 roky neskôr, jej dej sa odohráva na planéte Zem a priľahlom vesmíre po tom, čo jeden chlapec zbadá mimozemskú loď identickú s jej kópiou v svetoznámej hre.
Nasledujúca recenzia je písaná bez „spoilerov“ (informácii, ktoré prezradzujú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).
Ready player One (RPO) nebola zlá kniha. Ale na to, koľkým ľuďom sa páčila, že bola sfilmovaná a aký ohlas vyvolala, mňa až tak neohúrila (moja recenzia tu). Prípad Flotily je presne opačný. Veľmi sa o nej nehovorí, kritika ju rozniesla v zuboch a v kníhkupectvách sa predáva maximálne za 1€, no mňa neuveriteľne pohltila. Bola to jedna z tých kníh, ktoré, keď chytím, musím čím skôr dočítať. Prečítať Flotilu mi trvalo 3 večery (aj to preto, že som nemal čas).
Jedného dňa Zack Lightman zbadá na hodine matematiky cez okno UFO. Najviac zarážajúca skutočnosť na tom je, že tvar a pohyby lode sú identické s typom vesmírnych lodí, ktoré každý večer zostreľuje z oblohy vo svetovo populárnej hre Flotila. Nikto z jeho spolužiakov si UFO nevšimol. Zacka pochytí pocit, že začína šalieť. Je totiž v tom istom veku, keď sa niečo podobné stalo jeho otcovi, ktorý následne tragicky zahynul.
Autor oproti RPO viditeľne spisovateľsky vyrástol. Osobne by som radšej videl pokračovanie Flotily než RP2. Ale nevadí. Flotila má ten istý formát, ako mal RPO. Je popretkávaná mnohými odkazmi na počítačové hry, filmy a seriály, avšak už sa nenachádzajú 40 rokov v minulosti, ale v 21. storočí. Aj mladšia generácia čitateľov si tak príde na svoje, keď bude s úsmevom čítať narážky na diela, ktoré sama pozná, hrala ich, či videla.
Uvedené je pre Flotilu požehnaním aj prekliatím zároveň. Akonáhle čitateľ pochopí, že formát sa zopakuje, veľa vecí ho počas čítania neprekvapí, hoci sa pri nich stále usmieva. Našťastie to neplatí o štruktúre deja. Vo Flotile čitateľ nebude svedkom dystópie a celosvetovej súťaže jednotlivcov proti sebe a následným bojom proti bohatej korporácii (ako tomu bolo v RPO). Práve ten typ deja, ktorý bol zvolený pre Flotilu (prezradiť nemôžem), je to, čo ma na sci-fi žánri tak berie.
Dej a odkazy na populárnu kultúru sú skvelé, no mám pocit, že zaberajú strany, ktoré mohli byť využité na rozvoj a hĺbku postáv. Tie sa príbehom nevyvíjajú, nevidno v nich kritické myslenie a sú skôr strhávané tým, čo sa okolo nich deje. Čo je však, vzhľadom na typ zápletky, celkom ľahko obhájiteľné z autorovho pohľadu. Takže mu to pre tentoraz odpustím.
Krátke zhrnutie
Kniha má 353 strán, ktoré sa sami obracajú. Dej má celkom svižný charakter, ktorý blížiacim sa koncom naberá na intenzite. Zápletka nie je prvá svojho druhu, ale nevidel som ju veľakrát použitú, takže ak človek nie je hard-core sci-fi fanúšik, bude preňho novinkou. Veľa odkazov na popkultúru 21. storočia spríjemňuje čítanie a núti čitateľa sa usmievať.
Kúp si knihu, ak máš rád:
- videohry,
- popkultúru 21. storočia,
- príbehy z tínedžerského prostredia.
Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:
- máš radšej príbehy z reálneho prostredia,
- máš rád hĺbkový rozvoj postáv.
Nájdeš ju napríklad v Martinuse vo fyzickej podobe (❗️ 1,00€ ❗️).
Chceš vedieť, keď napíšem recenziu na ďalšiu skvelú knihu? Prihlás sa na odber RuFslettra a dozvieš sa to ako prvý!
