dĺžka článku: 4 minúty
O Kapuścińskom som vám písal už minule a nie raz. Tentoraz sme sa spolu vydali do Iránu, voľakedy mocnej a modernej krajiny, ktorú, ako to už mnohokrát býva, dokázal zničiť jeden jediný človek.
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Ryzsard Kapuściński bol významný poľský reportér, novinár a publicista, ktorý vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu na pozícii zahraničného korešpondenta v mnohých krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky patrí medzi najprekladanejších poľských autorov, za čo obdržal viac ako 40 cien a vyznamenaní. Šachinšach popisuje obdobie vlády šacha Rezu Pahlavího, ktorý uveril a až do konca veril, že je milovaným vládcom svojho ľudi, pričom strieľaľ do davov a všetkých svojich odporcov väznil alebo rovno popravoval.
Šachinšach sa od Impéria a Ebenu značne odlišuje. Zatiaľ, čo v predchádzajúcich dielach Ryzsard takpovediac skladal celkový obraz kontinentu z jeho jednotlivých sklíčok (v podobe odlišných geografických lokalít), v tejto knihe sa zameriava na jednu krajinu počas štyroch dekád jej existencie. Ide o obdobie päťdesiatych až osemdesiatych rokov, obdobie vlády jedného z najkrutejších diktátorov Stredného východu – Mohammada Rezu Pahlavího.
Irán, ako pozostatok mocnej Perzskej ríše, bol počas vlád svojich predchodcov jednou z najvyspelejších a najmodernejších krajín regiónu. Ako to však býva, stačí jedna osoba s dostatočnou mocou, aby zmenila celú krajinu na nepoznanie.
Ryzsard popisuje genézu šachovej moci, pričom v úvode nás oboznamuje so situáciou v krajine za jeho predchodcu a s okolnosťami vedúcimi k šachovmu vzostupu. Následne spoznávame šachovu povahu. V tomto bode Ryzsard zapína svoj výnimočný opisný štýl na plné obrátky, príbeh sa stáva osobným a výstrelky zvrchovaného vládcu prežívame takpovediac spolu s obyčajnými ľuďmi. Šach sa dostal k takmer neobmedzeným finančným prostriedkom tečúcim z ropy, ktorá bola hlavným vývozným artiklom krajiny, navyše v období, kedy jej cena a produkcia určovali pohyby svetovej ekonomiky.
Ryzsard skvelo opisuje paradoxy iránskeho vládcu. Šach chcel napríklad urobiť z iránskej armády jednu z najmocnejších vo svete – objednal zo zahraničia tisíce tankov, stíhačiek a inej vojenskej techniky. Po ich dodaní však zistil, že tieto stroje vlastne nikto z iránskej armády nevie ovládať, tak zostali odparkované v púšti a nikdy sa nepoužili. Následne sa za túto nevzdelanosť nahneval na svojich poddaných (pričom v krajine neexistovali školy, ktoré by ich na to pripravili). A kolotoč sa rozkrútil.
Krátke zhrnutie:
Na 160 stranách menšieho formátu sa ocitnete v Iráne. Na rozdiel od iných Ryzsardových kníh nesledujete vzostup krajiny, ale jej postupný úpadok spôsobený samoľúbosťou a rozmaznanosťou jej šacha. Na rozdiel od iných Kapuścińskeho kníh sa nestretávate s množstvom rôznych ľudí na rozličných miestach; dej sa odohráva v jedinej krajine a jeho hlavnými hrdinami sú (okrem obyčajných ľudí) vládca a jeho dvorania.
Z môjho pohľadu príbeh trpí geografickou a charakterovou uniformitou. Sledovať úzky okruh ľudí v jedinej krajine z môjho pohľadu (v porovnaní s inými Ryzsardovými dielami) bránilo autorovi v plnom rozvinutí jeho opisného majstrovstva. Na druhej strane, ešte som sa nestretol s tak pútavým opisom (de facto) historickej periódy hociakej krajiny. Kiežby takto boli písané učebnice dejepisu.
Kúp si knihu, ak:
- máš rád publicistickú žurnalistiku,
- rád cestuješ alebo spoznávaš život v tretích krajinách,
- chceš si utvoriť predstavu o svete, v ktorom žiješ.
Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:
- nemáš rád zákulisie politky,
- radšej čítaš príbehy „nezaložné na skutočných udalostiach“.
Knihu si môžeš kúpiť napríklad v Martinuse v tlačenej (10,44€) alebo elektronickej (7€) podobe.
Chceš vedieť, keď napíšem recenziu na ďalšiu skvelú knihu? Prihlás sa na odber RuFslettra a dozvieš sa to ako prvý!
