Začnem trochu z opačného konca. Koučing, mentoring a knihy o úspechu. Prečo zažívajú taký boom, prečo o nich všade čítame a kde sa odrazu vzali? Je to jednoduché. Mnohí stratili v dnešnej dobe schopnosť sústrediť sa na jeden problém či cieľ. A títo „experti“ nám majú povedať, ako na to. Pritom je to smiešne. Veď predsa viem, čo chcem, tak za tým pôjdem, nie?
No, ono sa to zdá jednoduché, keď si to takto poviete, ale koľkí z vás už zažili tú situáciu, keď ste boli nabudení, pripravení, odhodlaní a… nič sa nestalo? Maximálne ste vydržali pár dní či týždňov a koniec? Je pritom jedno, či hovorím o posilňovni, behaní, koníčku, cudzom jazyku, stretávaní sa s priateľmi či písaní blogu. Všetko to má spoločného menovateľa. Nejako to nejde a ani za nič nevieme presne povedať, prečo.
Odpoveď nie je jednoslovná. Charakter dnešnej doby prináša veľa malých faktorov, ktoré spolu naoko nesúvisia, ale ak pôsobia súčasne, nastáva presne opísaný stav. Čo to teda je?
Zaujíma nás veľa vecí naraz. Mal som obdobie, kedy som aktívne fotil, písal, čítal, behal, hrával futbal, hral na klavíri a bicykloval. Robil som všetko a nič zároveň. Nechcem tým povedať, že mať veľa záujmov je zlé, ale treba si vybrať pár, ktoré vás 1) skutočne napĺňajú, 2) užívate si ich a 3) ste v nich lepší ako v iných veciach.
Všetko čo vidíme je super. Veľmi podobný problém. Vidíme neskutočné kúsky na YouTube, počúvame priateľov, ako robia to či ono a čítame statusy na Facebooku, kto kde je a čo tam robí. Všetko to znie a vyzerá úžasne, chceme to robiť aj my. Tieto dva fakty si treba čo najrýchlejšie uvedomiť a vnútorne sa vyrovnať s faktom, že to jednoducho nejde.
Informačná presýtenosť. O informatizácii doby nechcem hovoriť. Ale jej dôsledok – vyskakujúce headliny, pravidelné správy v rádiách, tony rôznych novín a časopisov, „balastové“ účty na twittery či facebooku, dvakrát večerné správy… Treba filtrovať. Lebo znova budete vedieť všetko a nič súčasne. Uvedomte si to napríklad na kríze na Ukrajine – koľko článkov, správ či statusov ste čítali? Koľko fotiek, minút vysielania v televízii či rádiach videli a počuli? A teraz si predstavte, že by ste si len raz za deň-dva prečítali zhrňujúci článok. Myslíte, že by ste boli o niečo podstatné ochudobnení?
Optimalizácia prostredia. Je jedno, či pracovného alebo domáceho. Ak sa pristihujete, ako trávite čas na facebooku, twittery či gmaily a v konečnom dôsledku neviete prečo, máte problém. Optimalizujte! Či už zoradením a prioritizáciou pošty, zrušením sledovania niektorých účtov či denným časovým obmedzovačom niektorých stránok.
Veľké (či dlhé) projekty. Tu hovorím o veciach, akými sú posilňovanie, písanie, učenie sa cudzieho jazyka či hudobného nástroja alebo šport. Rýchlosť doby ukázala ďalší nedostatok. Zvykli sme si mať všetko hneď alebo v krátkom čase. A zrazu sme frustrovaní, keď nemáme svaly po troch týždňoch, stále nevieme správne skloňovať v španielčine po dvoch mesiacoch alebo po polroku sa nevieme prinútiť napísať niečo na blog, i keď nápadov máme veľa. Musíte si uvedomiť, že pyramída sa skladá z tisícov malých kameňov a umiestniť každý je osobitný proces. Ani slona nezjete na jeden hlt.
Prokastinácia. Fenomén sám o sebe. Urobiť niečo na poslednú možnú chvíľu alebo neurobiť to vôbec. Všetko je zrazu dôležitejšie, robíme radšej činnosti, ktoré sme predtým nemali radi a tak podobne.
Ako teda na to? Nepoviem vám teraz jeden zázračný krok či aplikáciu, ktorá vám pomôže usporiadať si život. Na veľa prekážok pomôže len a jedine veľa malých riešení a ústupkov. Na každého platí niečo iné. Poviem vám teda, čo pomohlo mne.
1) Z mojich záľub a koníčkov som sa polovice vzdal. Bolelo to a mrzelo ma to, ale o to viac ma začali baviť ostatné a rýchlejšie som sa zlepšoval. Úplne som prestal fotiť a hrať na klavíri, čiastočne som sa vzdal bicyklovania a čítania. Behu, písaniu a futbalu som venoval dvoj- až trojnásobné množstvá času. Potom som napísal knihu, zabehol prvý oficiálny beh a zlepšil sa vo futbale.
Hoci je článok spoplatnený, už len uvedená vzorka vám povie 80% toho, čo potrebujete |
2) Obmedzil som bezhlavé preklikávanie sa YouTube-om a podobnými servermi. Namiesto toho som si spravil konto a keď ma niečo zaujalo, vyriešil som to klikom na „Pozrieť neskôr“. Neodvádzal som tak svoju pozornosť (poznáte to: Veď to video má len tri minúty) a raz za dva týždne som si pozrel všetky videá naraz. To isté sa dá urobiť s článkami na internete. Buď som ich hádzal do záložiek, alebo mi pomohla aplikácia Pocket.
3) Prestal som čítať hociakú správu, čo ma len v malom zaujala. Stačil mi nadpis. Keď bolo niečo dôležitejšie, úplne postačí prečítať si prvé dva-tri odstavce a zrazu viete 80% informácie. Na sociálnych sieťach som prestal sledovať účty a ľudí , čo mi v skutočnosti nič nedávali alebo som ich zoradil do špeciálneho listu, ktorý som raz za čas skontroloval (až som naň úplne zabudol).
Ideálny príklad čítania len nadpisov:
4) Radikálne som eliminoval všetky možné upozornenia a notifikácie. Tablet, počítač, notebook, smartfón. Všade všetko niečo a niekto neustále pípa a upozorňuje. Určil som si priority, priradil rôzne zvonenia a naučil sa reagovať len na tie dôležité. Nastavil som si prioritizáciu na Gmaily (cez menovky, filtre a nastavenie doručenej pošty) a odvtedy nič nemusím zdĺhavo hľadať.
5) V určité úseky dňa či týždňa som sa oslobodil od techniky. Smartfón je super vec, ale nevytiahnem ho počas večere s partnerkou či posedení s priateľmi (pokiaľ mi niekto nevolá a neusúdim, že mu stačí zavolať neskôr späť). Taktiež ho nenájdete nielen v mojej blízkosti, ale ani v tej istej miestnosti počas celej noci. Rovnako ako tablet či macbook. Cez víkend mám tiež špeciálne pravidlá.
6) Keď ma trápilo, že málo čítam, naučil som sa čítať pri jedle a pred spaním. Raňajky a večera mi síce trvajú o desať minút dlhšie a nezaspávam pri telke, ale odrazu pozorujem, že viem takto prečítať 20-30 strán denne.
7) Ak niečo musím urobiť, urobím to hneď, ako mi to napadne (ak je to možné). Od malých vecí akými je položenie riadu priamo do umývačky namiesto na linku (alebo tepláky do skrine namiesto na stoličku), cez odpovedanie na maily alebo riešenie dôležitých vecí. Návštevy odrazu nechodili do „bordelu“, nezabúdal som odpisovať najbližším a výskyt „nárazových období“ bol zrazu štvrtinový.
8) Stanovil som si mentálnu očistu. Pre mňa je to čas, kedy prídem po robote domov, prezlečiem sa, pripravím kávu a na 20-30 minút si sadnem na gauč. Len tak sedím (maximálne s niečím na čítanie), vytesním všetky informácie a úlohy, čo mi ostali z roboty a prepnem na domáci život.
9) Písať príbehy po kapitolách sa mi osvedčilo aj v reálnom živote. Pomaly a postupne, sústrediť sa len na jeden proces a nenechať sa ubíjať veľkosťou problému. Iba ho pomaly zmenšovať a aj tieto veci samé o sebe si užívať.
10) Prehodnotil som niektoré situácie v mojom živote. Je krátky a je jeden. Bezohľadný šofér či meškajúci autobus nie je v skutočnosti to, čo chcem, aby ma znervózňovalo či nebodaj rozčuľovalo. Zrušené rande či koncert nie je dôvod pre smútok. Stačí uvedomenie, že zrazu mám pár hodín, s ktorými som nerátal a môžem vtedy robiť HOCIČO.
- A zopár hesiel, ktoré mi na mojej ceste pomohli:
- Ak ťa skutočne nezaujíma, čo si kto o tebe myslí, dosiahol si neuveriteľne nebezpečnú úroveň slobody!
- Iba mŕtve ryby idú s prúdom.
- Zabudni na to, že musíš nájsť správnu ženu. Sústreď sa na to byť správnym mužom.
- Dospievať neznamená konečne môcť súdiť. Znamená to byť dostatočne vyzretý nerobiť to.
- Vždy môžeš získať späť peniaze, čo si utratil. Ale nikdy sa ti to nepodarí s časom.
- Ak sa čuduješ, prečo sa zlé veci dejú dobrým ľuďom, je to preto, lebo oni sú schopní ich zvládnuť.
- Užívaj si malé radosti života. Nemá zmysel byť najbohatším človekom na cintoríne.