Kategórie
myšlienky z RuFslettra

Oľutovanie

dĺžka článku: 3 minúty

V dnešnej dobe sociálnych sietí ľudia oveľa častejšie upadajú do negatívnych stavov. Na „stenách“ vidia usmiatych kamarátov, ich krásnych partnerov, nezabudnuteľné párty, zdravé a šťastné deti, fantasticky vyzerajúce destinácie, duševne aj finančne obohacujúcu prácu… Mnohí jedinci, pochopiteľne, vidiac všetko toto úžasno, ktoré sa im konkrétne nedostáva v takej miere, sa začnú pýtať sami seba „Čo som urobil zle?“ alebo „Kde som v živote urobil chybu?“

Filozof Henri Bergson vo svojej knihe z roku 1889 – Čas a slobodná vôľa napísal niečo, čo ma hlboko zasiahlo. Po prvotnom prečítaní som to síce považoval za radu ako každú inú, no neskôr som sa k tomu vrátil a až keď táto pravda prenikla medzi moje neuróny, uvedomil som si, aká je hlboká.

Čo robí nádej takým intenzívnym potešením je skutočnosť, že budúcnosť, ktorú máme dnes pred sebou, sa nám javí súčasne v mnohých formách, rovnako atraktívnych a rovnako možných.

Inými slovami povedané, je fantastické mať po ruke a snívať o viacerých možných scenároch, akými sa môže náš život vyvíjať. A to zároveň v niekoľkých podobách, rovnako atraktívnych a rovnako možných. Stačia sekundy na to, aby sme odišli z potenciálneho sveta šťastnej rodiny plnej detí do sveta miliónara, drahých aút a pekných žien, či sveta prvého kolonizátora a veliteľa základne na Marse.
Úplne inou vecou ale je, keď si musíme medzi týmito možnosťami vybrať. Urobiť vedomý výber, za ktorý sme zodpovední iba my sami a nikto iný, je neuveriteľne bolestné. Nielen kvôli neustále prítomnému hlasu niekde v pozadí, že o niekoľko rokov môžeme zistiť, že sme si vybrali zle. Ale aj (a podľa mňa najmä) preto, že výberom jednej cesty sme pochovali všetky tie ostatné, snami podfarbené možnosti, ktoré nám život ponúkal.

Dokonca aj vtedy, keď sa ten najlepší z nich stane skutočnosťou, je potrebné vzdať sa všetkých ostatných, čím stratíme veľmi veľa.

Bergson hovorí, že ak sa aj rozhodneme pre najlepšie možné riešenie, perfektne ho zrealizujeme a v skutočnosti bude výsledok rovnaký alebo ešte lepší, než sme si ho vysnívali, tento život bude patetickým zlyhaním v porovnaní s plejádou všetkých možných scenárov a snov, ktoré sme voľakedy mali. Prečo? Pretože máme k dispozícii iba jeden jediný život.

Z toho mi vyplýva, že nemá akýkoľvek zmysel obávať sa, že nejaké moje rozhodnutie môžem v budúcnosti oľutovať, pretože (pri takomto nastavení) ho určite oľutujem. Vyhýbať sa oľutovaniu našich rozhodnutí je absolútne bezpredmetné, pretože nech v danú chvíľu urobíme čokoľvek, či je to správne, efektívne či len hedonisticky potešujúce, súčasne to znamená, že nerobíme všetko ostatné.

Filozof Kieran Setiya posúva túto teóriu ešte ďalej, keď hovorí, že už-nie-mladí ľudia majú tendenciu spomínať a prikrášľovať svoje skoršie dekády života, kedy sa im ich možnosti zdali nekonečné. Je to však omyl, aj vtedy boli naše možnosti radikálne obmedzené a mnoho z tých snov by po pár rokoch narazilo na nepreniknuteľný múr. Len sme ešte vtedy nevedeli, ktoré to budú.

Nie je to o tom, že voľakedy existoval čas, kedy sme mohli mať všetko, ale o tom, že voľakedy existoval čas, kým sme sa rozhodli pre jednu z možností a následne ju porovnávali so všetkými stratami.

Z toho vyplýva aj ďalšia obvyklá chyba ľudského zmýšľania, kedy v skutočnosti sa nechceme vrátiť do našich mladších „ja“, ale preniesť sa časom do našich mladších tiel zo skúsenosťami a vedomosťami, ktoré máme teraz. Navrávame si, že keby sme boli mladí, boli by sme urobili iné – lepšie rozhodnutia. Ale práve tie rozhodnutia, ktoré sme voľakedy urobili, z nás spravili tých ľudí, ktorí sú schopní robiť dnes práve tieto – lepšie – rozhodnutia.

Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky.

Zdieľať: