Kategórie
faktografia filozofia recenzie kní­h

Oliver Burkeman – Protijed

dĺžka článku: 5 minút
Ku knihe Oliver-a Burkeman-a Protijed: Šťastie pre ľudí, ktorí nenávidia pozitívne myslenie som sa dostal presne tak, ako naznačuje jej názov. Pri neutíchajúcej záplave titulov vyzdvihujúcich nekonečnú pozitivitu, osobné šťastie a doživotné vylúčenie slov „nikdy“, „nedá sa“ a „nemožné“ z každodenného slovníka, sprevádzanými všelijakými zaručenými radami mentorov, koučov a trénerov pre osobný rast mi už bolo zle. Už len samotný fakt, ako môže radiť človek inému človeku, keď nepozná jeho minulosť, súčasnosť, prostredie a spôsob myslenia, bol pre mňa nepochopiteľný. Hneď som vedel, že Oliver vie, o čom hovorí(m). A napokon, natrafil som na jeho tvorbu prostredníctvom odkazov, ktoré som spomínal minule.

Nasledujúca recenzia je písaná bez „spoilerov“ (informácii, ktoré prezradzujú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).

Autor a prostredie v dvoch vetách: 
Oliver Burkeman je britský, 41-ročný autor a publicista The Guardian zaoberajúci sa psychológiou, držiteľ ocenenia Mladý žurnalista roka od Zahraničnej novinárskej asociácie. Skúma nepriaznivé účinky „pozitívneho myslenia“ a odporúča „negatívnu cestu“ k ľudskému šťastiu.

Keď vám niekto dá za úlohu najbližšiu minútu nemyslieť na bieleho medveďa, čo budete robiť? Samozrejme myslieť na bieleho medveďa. Na tejto hre, ktorou trápil Fyodor Dostojevskij svojho brata, je postavená takmer celá kniha. Ako môže byť človek šťastný, keď v podvedomí musí porovnávať svoj život so šťastnou predstavou, ktorú nikdy nedosiahne (už len preto, že si ju časom meníme stále k lepšiemu). V tomto procese sa človek zacyklí a šťastie napokon nedosiahne rovnako, ako my nedokážeme nemyslieť na bieleho medveďa.

Oliver rozpracoval túto hypotézu samozrejme podrobnejšie a naznačuje, že pozitívne myslenie nemôže fungovať už len preto, že je… pozitívne (nemôžete jednoducho silou vôle potlačiť negatívne udalosti a myšlienky, rovnako ako bieleho medveďa). Zameranie na pozitivizmus je z vedeckého hľadiska v protiklade s prirodzenými podvedomými aj vedomými procesmi v našej hlave. Aj štúdie ukazujú, že tento koncept jednoducho nemôže fungovať. Šťastný život vidíme ako istú formu prokrastinácie, ktorá je už-už tu za rohom, ale nikdy ju v skutočne nechytíme. Budem šťastní, keď budem bývať sám. Keď budem mať auto. Ešte trochu väčší byt. Lepšie auto. Viac peňazí, ženu, dieťa, druhé auto, chatu… Dozvedáme sa, že byť za každých okolností šťastný je novodobý trend a medzi najznámejšími filozofickými učeniami histórie nikdy nič také neexistovalo. Naopak, stoicizmus aj Budhove učenie vyzdvihujú práve neurčitosť, smútok a nešťastie ako bežné súčasti života, MEDZI ktorými sa nachádza šťastie v prítomnej dobe. Prichádza na to, že novodobý koncept pozitivizmu nemôže fungovať a na konci dňa z nás robí ešte nešťastnejších jedincov, akými sme boli na začiatku. Ćiže presne opak toho, o čo sa snaží.

Zopár myšlienok z knihy (môj voľný preklad, nakoľko kniha je u nás dostupná zatiaľ iba v angličtine, oprava 10.3.2017 – kniha je dostupná už aj v češtine):

  • Porovnávanie sa z inými alebo prikladanie hodnoty samému sebe vytvára predpoklad, že môžete byť nielen dobrí ale (a to väčšinou) zlí či horší. Pridajte k tomu vlastné sebavedomie a máte recept na mizériu. Tak, ako nemá zmysel porovnávať jablko s hruškou, nedajú sa porovnávať ani dvaja ľudia, nakoľko ide o dve úplne odlišné „veci“.
  • Čím viac sa vyhýbame utrpeniu, tým viac trpíme, pretože pri hľadaní pokoja nás rozčuľujú stále menšie a bezvýznamnejšie veci (idete do lesa kvôli tichu a hoci tam je zvukov menej a aj tie sú tichšie, stále to nie je ticho). Je to niečo ako budovanie hradných múrov proti nepriateľovi. Problémom ale je, že nepriateľa si v hlave vytvoríme ešte predtým, než ich postavíme. Nehovoriac o tom, že kde sú múry, tam už je na čo zaútočiť. Alebo múrmi sme obránili hrad, ale čo obráni naše múry? Riešenie jedného problému nám vytvorilo dva ďalšie.
  • Úspešní ľudia vám hovoria, že existujú len oni a vy, ktorí môžete byť ako oni. V skutočnosti je však drvivá väčšina tých, ktorí (hoci za podobných podmienok ako tí úspešní) neuspeli. Akurát oni o tom nepíšu knihy (kto by čítal o neúspechu, všakže), takže neúspech a možnosť zlyhať akoby vôbec neexistovali.
  • Moderná doba zmenila hocijaké ľudské pochybenie z výtlku na ceste, ktorý s nami zatrasie a na ďalšej ceste si na ďalší dáme väčší pozor, na bezodnú jamu, na ktorú keď natrafíme, (pre spoločnosť) zomrieme.

Krátke zhrnutie:
Kniha má 212 strán a napriek tomu, že je v angličtine, text je písaný veľmi zrozumiteľne, bez použitia extrémneho množstva cudzích termínov či ťažkých slov. Keďže autor mnohé z opisovaných techník sám pri písaní knihy vyskúšal, text má skôr príbehový charakter podávaný z prvej osoby. Nakoniec možno prídete na to, že k dosiahnutiu šťastia vám najviac pomôže akceptovať fakt, že aj nešťastie je súčasť života. Toto samotné uvedomenie je už značný krok k šťastnejšiemu životu. Kniha patrí do mojej osobnej top desiatky kníh, ktoré som kedy prečítal.

Kúp si knihu, ak:

  • chceš byť v živote spokojný, ale nemáš rád „slniečkový“ prístup,
  • máš problém s radami motivátorov, koučov a mentorov,
  • nechceš, aby ťa nový prístup skúšal a obmedzoval po nejakú „testovaciu dobu“.

Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:

  • si spokojný so všetkým v tvojom živote.

Knihu si môžeš kúpiť napríklad v Martinuse v tlačenej (11,39€) podobe.

Zdieľať: