dĺžka článku: 5 minút
Sci-fi žáner sa v beletrii vždy nachádzal v okrajových častiach záujmu či vážnosti. Jedine vtedy, ak nejaké dielo zažiarilo ako supernova a zatienilo ostatné žánre, sa science fiction dostalo patričnej pozornosti. Tak, ako to bola Duna od Franka Herberta či Ja, Robot od Isaaca Asimova, dnes je to trilógia Spomienka na Zem – najoceňovanejšieho sci-fi dielo súčasnosti.
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Liou Cch‘-sin (Liu Cixin v angličtine) je 56 ročný a deväťnásobný držiteľ ocenenia Galaxy, najprestížnejšej čínskej ceny za sci-fi literatúru. Spomienka na Zem je trilógiou o vývoji ľudstva, ktorému sa podarilo kontaktovať mimozemskú civilizáciu, aby sa obratom dozvedelo, že tá sa rozhodla dobyť našu planétu.
Hoci ide o tri knihy (Problém troch telies, Temný len a Spomienka na Zem), táto recenzia sa vzťahuje na trilógiu ako celok.
Ľudstvu sa podarilo kontaktovať mimozemskú civilizáciu. Prekvapenie bolo o to väčšie, keď vedci zistili, že sa nachádza „v susedstve“ – len štyri svetelné roky od slnečnej sústavy. Hneď na to sa dozvedeli, že táto civilizácia po tom, čo im Zem odhalila svoju polohu, vyslala dobyvačnú flotilu, ktorá nás má obsadiť. Bude jej však trvať 400 rokov, kým sa k nám dostane. Ako sa ľudstvo v najbližších storočiach zachová? A ako sa zmení?
Hoci som ti prezradil na začiatok trochu viac, ako iné recenzie (neboj sa však spoileru, po pár desiatkach strán by si na tom bol rovnako), ide o ťažiskový prvok celej trilógie, na ktorom musím vystavať moju recenziu. Liou Cch‘-sin totiž postavil klasickú sci-fi zápletku na hlavu – o mimozemšťanoch vieme takmer od začiatku a okamžite poznáme ich rozhodnutie zničiť nás. Naskytá sa nám tak pohľad na ľudstvo samotné – na nás – čo sme schopní a ochotní podstúpiť a čoho sa na úkor vlastnej záchrany vzdať.
Keď celá ľudská civilizácia, ktorá sa doteraz pokladala za vrchol tvorstva, je odrazu postavená pred existenčný problém, začnú sa diať mnohé veci súčasne. Technologický a vojenský pokrok by sa logicky mal stať planetárnou dominantou, čo môže vyvolať mnohé zmeny v geopolitike a vzájomných vzťahoch mnohých svetových rivalov. Budú spolupracovať alebo pretrvá neochota z minulosti? Kto by mal byť riadiacou organizáciu ľudstva? Budú ju ostatné veľmoci akceptovať?
Obeta technologickému pokroku otvára aj citlivejšie otázky. Napríklad otázka ekonomického pokroku a prosperity či všeobecná životná úroveň, ktorej tak hrozí prepad o storočia dozadu. Ľudia by za vlastnú záchranu museli platiť životnými podmienkami doby priemyselnej revolúcie. A čo morálne a etické otázky vedeckých experimentov? Čo všetko sú ľudia ochotní obetovať pre záchranu svojho druhu?
A čo jednotlivci?
Hoci by sa mohlo zdať, že nová hrozba by mala ľudstvo spojiť, objaví sa odveký nepriateľ ľudstva – ľudia samotní. Nie všetci zdieľajú ľudskú civilizáciu ako ideál života na Zemi. Aj dnes poznáme skupiny ľudí, ktoré si žiadajú jej absolútny zánik a návrat čistej prírody. A čo keby si ďalšia časť obyvateľstva povedala, že štyristo rokov je tak ďaleko, že ich to trápiť nemusí? Alebo ešte väčší extrém – poďme si užívať, kým sme ešte nažive.
A takýchto otázok ti po krátkom zamyslení vzniknú v hlave desiatky, ak nie stovky. Čo je fascinujúce, Liou sa nezameral len na jednu či pár z nich. Otvorene sa pustil do všetkých možných zmien, ktorým ľudstvo môže v takejto situácii čeliť. A to nielen povrchne, ale hĺbkovo. Táto analýza ľudskej civilizácie – nás samotných – a jej správania na všetkých možných úrovniach, od jednotlivcov až po globálnu politiku, je vynikajúca a je tým najsilnejším, čo mi táto trilógia dala.
Nemenej zaujímavým je aj fakt, že autor je Číňan a nemalá časť deja je zasadená do čínskych reálií. Okrem toho, že je to svieži závan do „amerického prostredia“ drvivej väčšiny sci-fi diel, ide tu aj o iný významný aspekt. Čínske myslenie sa na mnohé otázky nepozerá cez západnú optiku. Rozhodujúcim aspektom nie sú vždy peniaze či moc, ale mnohokrát rodina a dedičstvo, či už našich predkov alebo vo forme zachovania generácií, ktoré prídu po nás. Je to niečo nové, čo prináša východný autor do západného žánru.
Autor v trilógii tiež rozvíja teóriu temného lesa, ktorá poskytuje odpoveď na otázku, prečo sme v tak obrovskom vesmíre sami. Viac ti však nepoviem, aby si si jej postupné odhalenie čo najviac užil. Len to, že ide o fascinujúci koncept.
Dielu by som vytkol len dve slabé miesta. Prvé vychádza zo zasadenia deja do čínskeho prostredia a sú ním čínske mená. Pre západného čitateľa, navyknutého na Johna, Boba a Freda, môže záplava čínskych mien najmä zo začiatku pôsobiť značne chaoticky. Tie sú si veľmi podobné a nedajú sa rozlíšiť ani na základe (čínskych) priezvisk. Autor/vydavateľ si bol však toho vedomý a na začiatku každej knihy sa nachádza krátky prehľad „kto je kto“. Párkrát tam pravdepodobne zalistuješ a po istom čase si na tie mená zvykneš.
Druhým negatívom je značná dávka fyziky v knihách. Je síce pravda, že opis vesmírnych technológií, medzihviezdnych komunikačných zariadení a vedeckého pokroku sa nedá opísať bez odborných pojmov či fyzikálnych vysvetlení, miestami však toho na mňa bolo priveľa. Nejde však o opisy na niekoľko strán, no nie sú to ani veta-dve.
O kvalite diela hovorí aj to, že táto trilógia má takmer 1800 strán, ktoré som prečítal za dva týždne. Súhra jednotlivých problematík, tvrdej fyziky, trochu poetizmu, nových a revolučných nápadov, etických problémov, čínskej mystiky, nezapamätateľných mien, príbehov jednotlivcov, spoločného úsilia ľudstva a mimozemskej hrozby je natoľko očarujúca, že som mal problém neotáčať ďalej strany a každú voľnú chvíľu som využil na to, aby som sa čo najrýchlejšie priblížil ku koncu.
Krátke zhrnutie:
Ľudská civilizácia čelí existenčnej hrozbe, ktorá príde o 400 rokov. Ľudstvo, bez akýchkoľvek vesmírnych technológií, musí dovtedy urobiť všetko pre to, aby bolo schopné sa postaviť obrovskej vesmírnej flotile, ktorej technologickú vyspelosť nepozná. Dokážu sa ľudia zomknúť pod jednou vlajkou a pripraviť sa na obranu svojej planéty? Alebo prevládnu porazenecké nálady a neustála hašterivosť medzi národmi?
Knihu si určite kúp, ak:
- zaujíma ťa možný vývoj ľudského druhu v najbližších storočiach,
- si zvedavý na „východný štýl“ písania a pohľad na mnohé oblasti života cez nezápadnú optiku,
- páčia sa ti diela Franka Herberta, Kevina J. Andersona a im podobných.
Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:
- nie si fanúšikom pokročilých technológií a ich opisov,
- nesedí ti čínske prostredie,
- máš rád priamočiare smerovanie deja.
Trilógiu Spomienka na Zem si môžeš kúpiť cez tieto odkazy:
Problém troch telies: brožovaná väzba (17,34 €), e-kniha (7,00 €),
Temný les: brožovaná väzba (8,88 €), e-kniha (7,50 €),
Spomienka na Zem: brožovaná väzba (13,57 €), e-kniha (10,00 €).
Chceš vedieť, keď napíšem recenziu na ďalšiu skvelú knihu? Prihlás sa na odber RuFslettra a dozvieš sa to ako prvý!
