dĺžka článku: 3 min
Mám rád mottá a citáty. Ešte radšej mám tie, ktoré sa dajú použiť na viacej než jednu situáciu. A milujem tie, čo sú univerzálne. Ako to, čo povedala Robin Jones Gunn:
„Ak chceš ísť rýchlo, choď sám. Ak chceš ísť ďaleko, choďte spolu.“
Keď som prišiel do juhovýchodnej Ázie s troma kamarátmi, zažili sme spoločne tie najvzrušujúcejšie zážitky. Síce sme veľa pamätihodností nevideli, ale na to ostatné budem spomínať do smrti. Potom sme sa museli v Thajsku asi na 10 dní rozdeliť. Malajziu a Singapur som prešiel neuveriteľne rýchlo, videl som obrovské množstvo historických, prírodných či ľudských výtvorov. Potom sme sa opäť stretli v Kambodži a Vietname. A znova zažili neuveriteľné veci.
Chceš prejsť veľa krajín, veľa vidieť a spoznať? Zober len batoh. Chceš mať nezabudnuteľné zážitky z ciest? Zober niekoho za ruku.
Keď som sa mnoho rokov dozadu rozhodoval, ako sa vybrať životom, tiež som mal dve možnosti. Neviazať sa, pokračovať v rozbiehajúcej sa kariére, ísť kam chcem a kedy chcem a na nikoho a nič sa neviazať. Asi by som prežil život ako kráľ. No na smrteľnej posteli, za mnoho rokov, by som ostal chudobný a opustený.
Namiesto toho som sa vybral na rodinnú cestu. A hoci som toho nevidel toľko, koľko by som chcel a nezažil všetko, čo som si predstavoval, vediem neuveriteľne bohatý a komplexný život. Aj keď večer už padám na hubu a nevládzem odpovedať na v poradí už dvestú otázku a tisíci krát niečo opakovať, len aby som sa vyspal a ráno začal odznova, som svedkom úplne nových a hlbokých pocitov, ktoré by som inak nebol objavil. Prebiť sa životom nebude také ľahké, ale už teraz si myslím, že zomriem vnútorne veľmi bohatý a niekým obklopený.
Ak chceš vyžmýkať zo špongie života čo najviac vzruchov, žmýkaj ju sám a poriadne. Ak si ochotný veľa z tých kvapiek obetovať, no budeš mať ďalšie páry rúk, ktoré ti pomôžu, keď ty už nebudeš vládať, založ si rodinu.
Taktiež som sa kedysi rozhodoval rozbehnúť vlastný biznis. Mal som skvelý nápad, videl som dieru na trhu, uspieť a rýchlo zbohatnúť bolo viac isté ako neisté. Ale spoznal som vtedy troch ľudí, ktorí viedli svoju spoločnosť úplne inak, ako som dovtedy kdekoľvek videl či počul. Ľudia boli vždy na prvom mieste, všetci spolu rástli, ale aj trpeli, spolu sa zabávali a chovali sa k sebe ako rodina. Teraz je nás oveľa viac ako pred desiatimi rokmi, sme ešte silnejší a vytvorili sme kolektív, ktorý je tým najpodstatnejším dôvodom, prečo stále pracujem v tom istom zamestnaní.
Chceš dobiť svet a dosiahnuť, aby ťa všetci poznali po mene? Založ si firmu, riskuj a obetuj jej všetko. Preži prvých 5-7 rokov. Podarí sa ti to. Ale ak budeš ochotný obetovať podiel na zisku či CEO titul za klasický zamestnanecký vzťah, avšak s ľuďmi, ktorí sú ti skoro takí blízki, ako rodina, tvorte biznis spoločne.
Mohol by som pokračovať. Individuálne a kolektívne športy? To isté čo podnikanie. Zdolávanie štítov hôr? To isté ako cestovanie. Posilka či beh? Ako manželstvo.
„Ak chceš ísť rýchlo, choď sám. Ak chceš ísť ďaleko, choďte spolu.“
Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.
