dĺžka článku: 2 min
„Rešpektuj ľudí, ktorí vykonávajú prácu, ktorú by si ty robiť nechcel.“
Neviem už síce, kto to povedal, ale určite tým mal na mysli povolania ako smetiar, čistič kanálov, upratovačka a podobne – častokrát prehliadaných členov našej spoločnosti. Problém totiž je, že ľudský mozog je naučený asociovať vonkajšie podmienky na ľudí a ich vnútorné charakteristiky. Mnohí z nás, keď si predstavia smetiara či upratovačku, asi pokrčia nosom. Či už reálnym, alebo tým imaginárnym v hlave.
Hoci ich práca sa môže zdať na prvý pohľad podradnou, neznamená to automaticky, že podradnými sú aj samotní ľudia, ktorí ju vykonávajú. Poznám niekoľkým milých a vtipných chlapíkov z OLO, ako aj panie, ktoré v mojom okolí upratovali a zároveň patria k tej dobrosrdečnejšej polke ľudí, ktorú poznám. Sú to rovnakí ľudia ako všetci ostatní, s rovnakými problémami (pravdepodobne však väčšími), koníčkami, záujmami, vlastnými snami a túžbami. A aj keby bola pravda, že by ich prácu vedel robiť každý, nikto ju na konci dňa robiť nejde. Nie je preto dôvod považovať ich príspevok do spoločnosti za niečo menej, než ako robíme my ostatní. Vlastne by bolo zaujímave porovnať situácie, ako by fungovala firma, keby do nej dva-tri týždne neprišiel manažér a ako, keby neprišla upratovačka.
Preto rešpektujem ľudí vykonávajúcich prácu, ktorú by som ja robiť nechcel. Ľudská spoločnosť je obrovským strojom skladajúcim sa z myriád koliesok. Nezáleží na veľkosti týchto koliesok, akonáhle sa pár z nich zastaví, hoci aj tých malých, stroj začne postupne drhnúť a vydávať nepríjemné zvuky.
Mali by sme sa preto snažiť udržiavať tento stroj v chode. A keď už rovno nepomáhať iným, aspoň im neprekážať alebo nedávať najavo, že si ich prácu nevážime. Pretože môžeme sa niekedy ocitnúť v situácii, kedy my budeme tým malým kolieskom v stroji. A posledné, čo by sme vtedy chceli, by bolo, aby nás ostatní prehliadali a považovali nás za menejcenných.
