Verte či nie, príbeh mal po dopísaní posledného písmena niečo vyše milióna znakov na viac ako šesťstopäťdesiatich stranách (áno, teraz je ich len 360). Tieto čísla ma vydesili. Nikdy som nemal v hlave exaktný počet strán, na ktorých som sa chcel zastaviť. Písal som príbeh, dával som doň všetko a keď som uznal za vhodné, skončil som. No pôvodne som nerátal viac ako s polovicou.
„Čo teraz?“ vyvstala mi v hlave otázka. „Poďme s tým teda niečo robiť,“ ozvalo sa z druhej hemisféry. A tak som si vybral pätnásť ľudí, rôznych vekových kategórií a profesného zamerania a oslovil som ich, či by neposúdili jeden rukopis. Kým oni čítali, ja som zatiaľ prechádzal text znova a znova (ak by niekoho zaujímalo, koľkokrát autor prečíta celý text pred vydaním, u mňa osobne to bolo vyše dvadsaťkrát), aby som odstránil niektoré gramatické chyby a nezrovnalosti. Spätná väzba bola oveľa pozitívnejšia, ako som čakal. To len nakoplo moju už tak dosť spontánnu a tvrdohlavú povahu a asi prvýkrát sa vynorila myšlienka: veď ono by to mohlo vyjsť…
Oslovil som jedno z dvoch našich najväčších vydavateľstiev. Vyjadrilo sa uznanlivo. Text je dobrý a kvalitný, ale dlhý. Uznávam, 650 strán bolo predsa len veľa. Tak som začal redigovať, skracovať, vysekávať. Len málo odtieňov ľútosti je tak silných, ako vymazávať pasáže, scény a miesta, ktoré ste s láskou tvorili do posledného detailu. No napokon som bol schopný odstrániť stopäťdesiat strán a ustáliť číslo na poltisícovej hodnote. Znova som skúsil šťastie, tentoraz u druhého veľkého vydavateľstva. Odpoveď prišla tá istá. Na úrovni, vydateľné, ale… dlhé. Opýtal som sa teda, k akému číslu by som sa mal teda priblížiť. Odpoveď bola: dvesto, maximálne destopäťdesiat strán. Zalapal som po dychu.
Ak ste knihu čítali, asi mi dáte zapravdu. Vzhľadom na štýl písania kapitol sa tak drastická úprava jednoducho urobiť nedala. Rovnako ako sa lievik nedá uťať v polovici. Po oslovení ešte niekoľkých vydavateľstiev (ktorých dôvody boli: nezapadá nám to do portfólia alebo: na to sme príliš malí) sa napokon znova ozvala moja tvrdohlavosť: dotiahnem to teda sám až do konca…
A tak sa teda naštartovala ďalšia fáza plnenia si vlastného sna. V poslednej časti sa dozviete, ako sa správalo moje okolie počas tvorby príbehu a prečo som vydržal až do konca.
