Málokrát do roka navštívim majestát strieborného plátna. Väčšinou sú to návštevy za účelom plného vychutnania si zvukových a digitálnych efektov. No niekedy sa objavím aj v sále s „normálnym“ filmom. A občas nastane prekvapenie…
Len málo scenáristov amerických filmov vie prekvapiť nepriamočiarosťou príbehu a potrebou pri záverečných titulkoch premýšľať, čo to vlastne človek videl. Ak je záver navyše „netradičný“ (rozumej ani dobrý, ani zlý, bez vlajky a americkej hymny), musí ísť o skutočného rebela kinematografie. A ak toto pochopí aj režisér, vznikne presne dielo, akým je film Prisoners / Zmiznutie.
Prisoners
2013, USA, 146 minút
Dráma, thriller, krimi
Réžia: Denis Villeneuve
Obsadenie: Jake Gyllenhaal, Hugh Jackman, Paul Dano, Maria Bello, Melissa Leo, Viola Davis, Terrence Howard, Laba Yoo, Len Cario
Hodnotenie na CSFD: 83%
Moje hodnotenie: 84%
Nasledujúca recenzia je písaná bez „spoilerov“, ktoré by značne ovplyvnili pozerateľnosť filmu.
Herecký koncert a Jake Gyllenhaal
Vo filme sa vyskytujú tri obrovské motívy ľudí, ktoré na seba pri vyšetrovaní zmiznutia dvoch štvorročných dievčat nevyhnutne narazia. Prvým je obraz otca (Hugh Jackman), ktorý postupne zisťuje, že polícia nevykonáva kroky vedúce k nájdeniu jeho dcéry efektívne. Jeho jedinou možnosťou je tak zobrať veci do vlastných rúk a aj za cenu ublíženia iným dozvedieť sa pravdu. Lebo čas sa kráti…
Druhým je jediný svetlý bod v radoch polície, detektív Loki (Jake Gyllenhaal), ktorého ženie dopredu túžba neprísť o svoju stopercentnú objasnenosť obdržaných prípadov. Jeho výkon zatieňuje aj samotného Jackmana, navyše unikátnym stvárnením takmer flegmatického charakteru bez emócií vie diváka držať v napätí až do poslednej chvíle.
Tretím je obyčajný nevýrazný občan krajiny, ktorý sa mstí svetu za krivdu, ktorá mu bola nadelená životom (viac nemôžem prezradiť). Všetci herci stvárňujú svoje postavy veľmi presvedčivo, v priebehu deja sa mnoho z nich zmení z kladných na záporné či naopak, z nevinných sa stávajú podozriví a z podozrivých prekvapené obete.
Riešenie je za rohom
Hoci má film takmer dve a pol hodiny, nenudil som sa ani minútu. Produkčný tým skvelo zrežíroval scenár príbehu tak, že keď už si myslíte, že viete, kto je únoscom a ako sa to asi skončí, ukážu vám, ako neskutočne sa mýlite. A znova. A znova.
Toto spolu s rozporuplnými pocitmi voči jednotlivým postavám, ku ktorým ste si už stihli vytvoriť vzťahy (čo je tiež nevídaným momentom), ktoré budete musieť nie raz prehodnotiť, tvorí hlavné ťažisko celého filmu. A to je presne to, čo v modernej kinematografii tak žalostne chýba. Vrelo odporúčam.
