Kategória: Ticho|tvorba

Blíženci sa veľmi jednoducho nadchnú pre novú vec, no po nejakom čase sa ich entuziazmus rovnako rýchlo vytratí. Moje nespočetné športy, koníčky či kurzy to môžu len potvrdiť. Navyše som si na sebe všimol, že čím viac ľuďom som hrdo oznámil, čomu som sa aktuálne venoval, tým rýchlejšie sa vytrácal môj zápal a napokon som […]

Verte či nie, príbeh mal po dopísaní posledného písmena niečo vyše milióna znakov na viac ako šesťstopäťdesiatich stranách (áno, teraz je ich len 360). Tieto čísla ma vydesili. Nikdy som nemal v hlave exaktný počet strán, na ktorých som sa chcel zastaviť. Písal som príbeh, dával som doň všetko a keď som uznal za vhodné, […]

Keď bolo strán tridsať, zastavil som sa a prečítal si ich. Boli dobré. Vedel som, že môj súd je významne poznačený subjektivitou a entuziazmom pre blížencov vlastným, tak som sa rozhodol dať to posúdiť trom ľuďom. Ich hodnotenia ma prekvapili, tak som pokračoval s ešte väčšou chuťou. Ubiehali týždne, pribúdali strany, ubiehali mesiace, pribúdali postavy. […]

Nasledujúcimi otázkami väčšinou bývajú: „Hneď si vedel, o čom budeš písať? To si v tejto fáze už tušil, kam sa bude príbeh uberať?“

Prečo človek začne písať knihu? Ako sa ocitne na jej „opačnej strane“? Kedy sa objaví ten impulz? Čo ho vyprovokuje?Poviem vám, ako to bolo. A možno mi najlepšie budú rozumieť práve tí, ktorí lúštia logické hádanky a rébusy. Pretože na otázku: „Prečo/Ako si vlastne začal písať?“ väčšinou odpovedám: