dĺžka článku: 2 minúty
Do úvodov RuFslettra nezvyknem preberať veci od slova do slova. Nerobím to rád alebo často, ale v tomto prípade je to priam nutnosť. Pred časom som surfoval po diskusných fórach a narazil som na príspevok s názvom: „Uvedomenie si, že som priemerný“.
Daný človek opisuje svoju situáciu nejak takto:
„Keď som bol mladý a v niečom som neuspel alebo som mal zlý deň, vždy ma zaplavili pozitívne myšlienky na to, aké to bude, keď budem starší. No teraz, keď mám 31 rokov, sa podobné myšlienky objavujú čoraz ojedinelejšie. Odrazu si uvedomujem, že všetko to, na čom som nepracoval, mi neprinesie ovocie.
Žijem pomerne obyčajný život a všetky tie sny a ciele z minulosti sa mi stále vzďaľujú. To ma postupne vrhá do depresívnych myšlienok o tom, že som vlastne premrhal drahocenný čas v tých najlepších rokoch môjho života. A tieto myšlienky sa ku mne zakrádajú už bez prestania.„
Medzi 140 komentármi sa objavil jeden, ktorý zažiaril ako supernova. Bez ohľadu na to, že ide o príspevok niekoho anonymného na internete, tieto slová sú tak ďalekosiahle, použiteľné v mnohých situáciách a mali by byť vytesané do kameňa:
„Žiadny prežitý čas nie je premrhaný. Učíš sa a rastieš každým dňom. Prichádzaš do kontaktu s inými ľuďmi a zanechávaš v ich živote stopu.
Každý z nás si praje, aby urobil niečo inak. Ale v danom momente robíme to najlepšie, čo vieme. Nemôžeš od seba žiadať viac, než to.
Plakať nad minulosťou nie je nič iné než mrhať prítomnosťou. Každé ráno je novou príležitosťou zmeniť svoj život od základov. To zbožňujem. Nový začiatok s každým východom slnka.
Nikto nie je „priemerný“. Každý z nás má unikátnu kombináciu talentov a schopností. Každý máme niečo vlastné, čím prispievame svetu.
Môžeš byť výnimočne láskavý alebo vtipný, veľkorysý alebo detailistický. Môžeš byť skvelý v športe, vo varení, umení, hudbe, fotografovaní, hraní počítačových hier…
Svetu prinášaš perspektívu, ktorú nemá nikto iný. Spôsobom, ako sa cítiť výnimočne, je dať zo seba každý deň to najlepšie.
Väčšina z nás v tomto svete nedosiahne na slávu. Cieľom však má byť hrdosť v našom vnútri.
Rozhodni sa, čo chceš robiť a akým typom osobnosti chceš byť. Začni tam, kde si, a stanov si plán, ako dosiahnuť svoj cieľ. Buď však realista. Nastav ho tak, aby ťa po ceste čakala hromada malých víťazstiev.
Želám ti to najlepšie. Všetci sme na tej istej lodi. Všetci chceme byť jedineční.“
A končí to citátom F. Scott Fitzgeralda:
„Za čo to stojí … nikdy nie je neskoro, alebo v mojom prípade príliš skoro, byť kýmkoľvek, kým chcete byť. Neexistuje žiadny časový limit. Začnite kedykoľvek. Môžete sa zmeniť alebo zostať rovnakí. Neexistujú k tomu žiadne pravidlá. Môžeme to urobiť najlepšie alebo najhoršie. Dúfam, že z toho vyťažíte maximum. Dúfam, že uvidíte veci, ktoré vás vyľakajú. Dúfam, že budete cítiť veci, ktoré ste nikdy predtým necítili. Dúfam, že stretnete ľudí, ktorí majú iný názor. Dúfam, že žijete život, na ktorý ste hrdí, a ak nie, dúfam, že máte odvahu začať znova znova.“
Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.
