dĺžka článku: 1 min
Známy americký rozprávkár Dr. Seuss raz napísal poviedku o „Zaxoch“. Sú to stvorenia podobné ľuďom, deliaci sa na dve skupiny: južne idúci Zax a severne idúci Zax. Ak sa takýto dvaja Zaxovia stretnú v jednom bode, zastavia sa, pozrú sa na seba a rytmicky si začnú vravieť: „Stojíš mi v ceste!“
Zakorenení vo svojej hrdosti a tvrdohlavosti, obaja odmietajú uhnúť tomu druhému. Roky plynú. Okolo nich postavia diaľnicu. Avšak ani jeden Zax sa ani len nepohne.
Tento jednoduchý príbeh poukazuje na štyri charakteristiky neriešiteľného konfliktu:
- Obaja si prechádzajú tou istou výmenou názorov znova a znova, bez nejakého riešenia.
- Ani jeden z nich nedokáže pristúpiť k problému s humorom, empatiou či náklonnosťou.
- Tento problém ich odcudzuje tým viac, čím dlhšie ubieha čas.
- Kompromis sa zdá byť nemožným, pretože to by pre ktoréhokoľvek Zaxa znamenalo prehru – vzdanie sa niečoho dôležitého a základného, čomu veria, čo predstavuje ich hodnoty alebo zmysel seba samého.
Problému prezentovanému v tomto príbehu by sa pri tom dalo vyhnúť, ak by ktorýkoľvek Zax počas chôdze zodvihol hlavu a včas urobil malú zmenu (kurzu), čím by sa neskôr vyhol patovej situácii.
Vo vzťahoch môžu takéto malé zmeny kurzu predstavovať počúvanie sa navzájom, pripomenutie si, že tú druhú osobu máš rád či byť otvorený dohodám a kompromisom.
Severne idúci Zax môže rešpektovať realitu južne idúceho Zaxa bez toho, aby ho pri tom zraňoval, bagatelizoval alebo znevažoval. Následne by sa obaja mohli pohnúť ďalej. Alebo kamkoľvek.
