Začalo to ako moja prvá účasť v poviedkovej súťaži. A skončilo to celkovým víťazstvom ročníku. V niečo také som pri posielaní rukopisu ani nedúfal. Ale pekne poporiadku.
Minulé leto bola českým portálom Vault Šílené Brahmíny vyhlásená poviedková súťaž s názvom „O brahmíní vemeno“. Názov síce môže byť mätúci, ale ide o dlhoročne fungujúci portál s post-apokalyptickou tematikou, okolo ktorého sa zlučuje česko-slovenská komunita rovnakého „vierovyznania“. Ak vám niečo hovorí herná séria Fallout, ste doma. Svetom Falloutu bol do veľkej miery inšpirovaný aj môj román Ticho.
Súťaž mala iba jedinú podmienku a to prirodzene žáner – post-apo. Rozsah obmedzený nebol. A keďže sa jednalo o moju obľúbenú tému, spomenul som si na dve dielka, čo ležali v mojom elektronickom šuplíku. Herbert a Iyonne („ajon“). Herbert je príbehom samotára prežívajúceho v troskách Bratislavy, Iyonne je šialená akcia v strede nehostinného vesmíru. Nuž, nech to skúsia.
Trvalo dlhého pol roka, než prišlo oznámenie o šiestich poviedkach, ktoré postúpili do finále. Na moje veľké prekvapenie, Herbert aj Iyonne boli medzi nimi. A v schránke ma čakala pozvánka na vyhlásenie víťaza súťaže. Miesto bolo zvolené fantasticky, išlo totiž o brnenský protiatómový kryt 10-Z. Nemohol som teda odmietnuť.
Vy už z nadpisu viete, ako to napokon dopadlo. Výsledok ma prekvapil najmä preto, že štyria z piatich hodnotiteľov boli Česi. Tí majú k slovenčine podstatne ďalej, ako my Slováci k češtine. Navyše Herbertov príbeh sa odohráva v Bratislave a jeho putovanie ulicami mesta našincovi povie oveľa viac. A v neposlednom rade je to fakt, že všetci porotcovia sú fanatici do post-apokalyptického žánru, ktorých zaujať post-apokalyptickou poviedkou už nie je najľahšou úlohou. Z týchto dôvodov si víťazstvo vážim o to viac.
Ako Herbertovo víťazstvo vidí samotný vyhlasovateľ súťaže, si môžete prečítať v malom článku. Čo sa týka samotnej ceny, tá srší rovnakou symbolikou ako protiatómový kryt a oddnes má čestné miesto v mojej knižnici.
No bez ďalšieho zdržovania, tu je Herbert.
