Kategórie
názory

Fotky, ploty a zákaz rozprávania

Bývate na dedine? Alebo tam chodíte ku starým rodičom na návštevy? A všimli ste si za tie roky niečo? Ploty. Jednoduché, z jemného pletiva, farebné pozostávajúce z jednotlivých tyčiek tvoriac všemožné vzory. Alebo laťkové, aby sa o ne dalo oprieť a porozprávať so susedom.

Áno, voľakedy. A čo teraz? Vysoké, celobetónové valy. Alebo aspoň stĺpy s plným kovom pomedzi či natesno nasekané dvojmetrové laty. Aby nebolo vidno. Aby bolo súkromie.

Nechcem hovoriť, že to majú na svedomí prisťahovalci z veľkomiest, nie je to vždy tak. Skôr sa pozastavujem nad efektom. Sused voľakedy býval takmer rodina, ulica blízkymi priateľmi, štvrť plná známych. Požičiavali sa nástroje, pomáhalo sa na stavbe, raz-dvakrát bolo vidieť spoločné domácnosti pri obede, podávanie koláčov cez plot. A teraz? Poznáte aspoň priezvisko suseda dva domy od vás?

A nejde pri tom len o efekt obcí. Ako dieťa ste predsa poznali polovicu osadenstva „paneláku“ a váš sused vám zalieval počas dovolenky kvety či sa staral o zvieratá. Ako ste na tom teraz?

Fotky. Pamätáte sa na zábery z dovoleniek spred desiatich-pätnástich rokov? Úprimne rozosmiate tváre, fotky zachytávajúce rozličné, ťažko aj nezmyselné (alebo ako by tínedžer povedal – trápne) činnosti. To isté chaty, lyžovačky, opekačky, stretávky. Každý s každým v rôznych pózach. Znova a znova.

A späť do reality. Koľko podobných fotiek urobíte teraz? Alebo už ste zapadli do tej rutiny: „Nebudem predsa vyťahovať foťák, veď je to trápne.“ Nuž, ak nechcete na nič spomínať…

Pôvodne som chcel tretí problém nazvať ticho, ale tak… Zákaz rozprávania je presnejší. Stojíte s niekým vo výťahu a hlúpo naňho pozeráte. Či už s pozdravom alebo bez. Zastávka dopravy, kupé vo vlaku, lietadlo, rad pri pokladni, čakárne, vyberte si… Veď napríklad v takom vlaku som spoznal veľa ľudí v mojom živote, často som odchádzal s telefónnymi číslami či mailovými adresami. Raz počas letu som spoznal moju budúcu priateľku. A pri tom sa stačí len opýtať odkiaľ človek ide, kam má namierené a čo tam bude robiť. Že sú tí ľudia divní? Ale veď, sedíte tam predsa aj vy. Štatistika nepustí. Ale ľudskosť umiera…

Zdieľať:
Peter Rúfus
Privacy Overview

This website uses cookies so that we can provide you with the best user experience possible. Cookie information is stored in your browser and performs functions such as recognising you when you return to our website and helping our team to understand which sections of the website you find most interesting and useful.