dĺžka článku: 3 minúty
Už dávnejšie som sa zamýšľal nad štúdiom antického stoicizmu. Zameriať svoju myseľ len na veci, ktoré môžem ovplyvniť a naopak, nedovoliť veciam, na ktoré nemám dosah, ovplyvňovať moju náladu. Jednou z prvých kníh, ktoré ma nasmerovali na túto cestu, boli Tuskulské rozhovory od Marca Tullia Cicera (mimochodom jedna z top 10 kníh, aké som kedy čítal). Následne som sa pustil do Myšlienok k sebe od Marca Aurelia, ktoré mnohí považujú za bibliu stoicizmu. Marcus Aurelius však bol predstaviteľom neskoršieho rímskeho stoicizmu. Tak som sa vybral do stoy (siene zo stĺpov) k Epiktétovi.
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Epiktétos bol otrokom v starovekom Ríme, neskôr prepusteným na slobodu a venujúcim sa filozofii. Jeho životný údel nebol ľahký (okrem otroctva trpel zdravotnými neduhmi a kríval), vďaka čomu zaujal životnú filozofiu, ktorá mu pomohla presť blaženým životom a jej najhlavnejšie myšlienky spísal v Manuále.
Stoicizmus je filozofia osobnej etiky, riadená systémom vnútornej logiky a jej pohľadom na okolitý svet. Inak povedané, stoik je zameraný len na súčasnosť a cesta k blaženosti preňho znamená akceptovať tento moment a nenechať sa kontrolovať nielen negatívnymi pocitmy či emóciami, ale ani príjemnými či pozitívnymi. Nevyhýba sa ale týmto pocitom úplne, nakoľko ich striedme prežívanie môže ďalej zlepšovať stoikovu osobnosť. „Všetko s mierou“, dalo by sa povedať. Stoikova myseľ nemá byť ovplyvňovaná žiadnou z vecí alebo udalostí, na ktoré nemá stoik dosah alebo ich nevie ovplyvniť. Ako príklad by sa dal uviesť moment dlhej a nepríjemnej choroby na sklonku života. Stoik vie, že tento stav je pre prírodu normálny a nie je v jeho silách ho zmeniť. Akceptuje ho teda a netrápi ďalej svoju myseľ pocitmi bolesti či strachom zo smrti. Naopak, je vďačný za množstvo rokov, ktoré prežil v zdraví. Tento princíp ale musí byť uplatňovaný aj opačným smerom. Stoikovu myseľ nesmú príliš ovplyvniť ani pocity radosti, šťastia či spokojnosti. Ak vidí svoje dieťa v deň jeho narodenín hrajúce sa s inými deťmi, na vrchole štastia a spokojnosti, mal by krotiť svoje emócie pomyslením na to, že jeho dieťa môže o týždeň ochorieť na leukémiu.
Epiktétos rozvádza tieto základné princípy stoicizmu vo vlastných myšlienkach. Tie aplikuje na jednotlivé životné situácie či ľudské údely a navádza čitateľa, ako sa pri nich zachovať. Preto má jeho dielo názov Manuál.
Manuál ťa v prvom momente prekvapí svojou krátkosťou. Človek si väčšinou myslí, že filozofické knihy musia byť hrubé zaprášené „buchle“ plné „vaty“ okolo pár kľúčových myšlienok. Manuál je pravým opakom. Nemá ani 100 strán a každá strana je väčšinou venovaná jedinej myšlienke. Ktorá ale tne priamo do živého. Epiktétos nepísal ani žiaden rozvláčny úvod ani záver. Spísal len najhlavnejšie postrehy a princípy, ktorými by sa mal každý stoik riadiť.
Krátke zhrnutie:
Ponuka filozofických kníh je na slovenskom trhu malá. A diela o stoicizme preložené do slovenčiny by sa dali spočítať na dvoch rukách (ak nie na jednej). Epiktétov Manuál však predstavuje ideálny úvod do témy. Jeho prečítanie nezaberie viac ako dve hodiny a po jeho dokončení si budeš schopný utvoriť názor, či ťa tento štýl zmýšľania oslovil alebo sa nezhoduje s tvojimi presvedčeniami.
Kúp si knihu, ak:
- chceš sa dozvedieť, ako zvládať niektoré životné situácie,
- inklinuješ k čistému a logickému mysleniu,
- ťa vždy zaujímala filozofia, ale nikdy si nemal odvahu kúpiť si filozofickú knihu.
Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:
- ťa filozofia nikdy nezaujímala,
- si spokojný so svojim súčasným životom a nechceš nič meniť.
Manulá je v súčasnosti dostupný najmä ako e-kniha (6,95€). Vo fyzickej podobe ju ponúka niekoľko antikvariátov (6,99€).
Chceš vedieť, keď napíšem recenziu na ďalšiu skvelú knihu? Prihlás sa na odber RuFslettra a dozvieš sa to ako prvý!
