dĺžka článku: 3 minúty
Čo sa stane, keď sa stretne automobilový pretekár, ktorý môže kedykoľvek všetko stratiť, so ženou, ktorá chce prežiť čo najviac, kým všetko stratí? Fascinujúci príbeh o tom, ako dych smrti za chrbtom otvára úplne novú optiku na prí(e)beh života, ale aj jeho jednotlivé epizódy či každodenné rozhodnutia.
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Remarque bol nemecký medzivojnový a povojnový spisovateľ, ktorý definoval nový literárny žáner svojim dielom Na západe nič nové. Nebo nepozná obľúbencov napísal v roku 1961, ale dej sa odohráva krátko po druhej svetovej vojne na pozadí prostredia automobilových pretekov.
„Človek nerobí vždy to, čo je správne, synak,“ povedal. „Ani vtedy, keď to vie. Dakedy je v tom čaro života. Chápeš?“
Ocitáme sa v sanatóriu v švajčiarskych Alpách. Hoci pacienti by mali byť nadšení z nádherného prostredia a výhliadok na rekonvalescenciu, u mnohých prevláda skepsa a pocit, že v skutočnosti len pomaly umierajú. Píše sa rok 1948, ľudia majú ešte veľmi čerstvo v pamäti hrôzy vojny, biedu a všeobecnú neistotu.
Do sanatória prichádza navštíviť svojho liečacieho sa kopilota automobilový pretekár Clerfayt. V sanatóriu spoznáva Lillian, stálu pacientku, ktorá nielenže prestáva veriť vo vyliečenie, ale navyše má podozrenie, že jej diagnóza je definitívna. Frustrovaná svojim stavom a nadšená voľnosťou, s akou žije Clerfayt, rozhodne sa zviesť s ním do Paríža a prežiť aspoň rok svojho života inak než medzi múrmi sanatória.
Keď sa nevzpierame, vo všeličom nájdeme posilu.
Avšak cestou zo Švajčiarska sa zastavia na pár dní v Taliansku. Bližšie sa spoznajú a hoci sú takmer úplnými protikladmi, jedno majú spoločné. Lillian žije s pocitom vopred vymedzeného času a Clerfayt od pretekov k pretekom. Vedomie blízkosti smrti im poskytuje odlišné vnímanie každodenných radostí a dlhodobých starostí. Ide pritom o ťažiskovú os celého príbehu, ktorá rezonuje v jednotlivých situáciách, každodenných rozhodnutiach a životnom štýle hlavných postáv. Táto problematika je aktuálna aj dnes, kedy mnohí z nás „žijú, aby prežili“, namiesto toho, aby skutočne „prežívali, aby žili“.
Mať odvahu bolo niečo iné ako nemať strach; to prvé bolo vedomie nebezpečenstva, to druhé nevedomosť.
Napokon aj láska je úplné iná cez takúto optiku. Nová, svieža, zmysluplnejšia a nezmyselnejšia zároveň. Clerfayt ďalej závodí, Lillian si užíva „nezodpovedný“ život, no stále je tu niečo, čo ich k sebe priťahuje. Ani jeden z nich to nie je schopný zdôvodniť, a to nielen pred tým druhým, ale ani pred sebou samým.
Bi ďalej, pomyslel si. Keď človek len na okamih zaváha, povedia: Bi ďalej, akoby ony mali byť opustené. Ich logika nikdy nesiaha ďalej než po poslednú odpoveď, všetko predtým akoby nebolo ani bývalo. Rozhodujúci je len výkrik, a nie to, čo ho vyvolalo.
Dej sa odohráva striedavo v Paríži, Monte Carle, Taliansku, je neuveriteľne dynamický a kniha tak nemá jedinú rozvláčnu časť. Stránky sa otáčajú prakticky sami, hlavné postavy sú do veľkej miery živočíšne a svojhlavé, čo ďalej prispieva k sviežosti deja, kvalite zvratov a zápletke. Napokon aj záver knihy je veľmi originálny.
A hoci je dej dynamický, Remarque nepremárni ani jednu príležitosť vložiť doň skvelú metaforu, svieži opis prostredia, provokujúcu myšlienku, alternatívny pohľad na svet či životnú múdrosť. Zvláda to však s takým umom, že ich umiestňuje do jednej či dvoch viet, prípadne priamej reči niektorej z postáv. Dej tak netrpí opismi, skôr predstavuje kanonádu dychberúcich myšlienok a prirovnaní prichádzajúcich rad za radom. A že ich tam je.
Jedinú výčitku mám voči romantickému pozadiu celého príbehu. Aby som však neprezradil nič z deja, moja osobná averzia k týmto príbehom začala s Titanicom, ako „definujúcim veľdielom romantiky“. Tá spočíva (v Titanicu) v tom, že zasnúbená žena prežije románik s cudzím mužom a ich láska ostane nenaplnenou. To nie je romantika, to je (zvrátene oslavovaná) nevera 🙂
Krátke zhrnutie:
Nebo nepozná obľúbencov je krátky román (256 strán) z európskeho prostredia povojnových rokov. Je o intenzívnom žití a pominuteľnosti života zároveň. Je o láske, ktorá nemá pravidlá a je o ľuďoch, ktorí sú často živými labyrintami sami sebe, než aby boli plnohodnotnými členmi spoločnosťami.
Knihu si určite kúp, ak:
- máš rád svieži pohľad na život (hoci má dielo 60 rokov, je aktuálne aj dnes),
- máš rád romantické príbehy,
- nemáš rád štandardný priebeh deja a očakávaný koniec.
Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:
- nemáš rád romantické príbehy a prejavy lásky,
- máš rád komplexnejšie a hlbšie charaktery postáv.
Knihu si môžeš kúpiť tvrdom obale (9,95€) – pozor, sú už len posledné kusy priamo v niektorých kníhkupectvách!
Chceš vedieť, keď napíšem recenziu na ďalšiu skvelú knihu? Prihlás sa na odber RuFslettra a dozvieš sa to ako prvý!
