dĺžka článku: 1 min
Zadie Smith, britská spisovateľka, raz povedala: „Myslím, že najťažšie pre každého je akceptovanie skutočnosti, že ostatní ľudia sú rovnako skutoční ako vy. To je všetko. Nepoužívať ich ako nástroje, nepoužívať ich ako príklady alebo veci, vďaka ktorým sa budete cítiť lepšie alebo veci, na úkor ktorých sa dostanete cez niečo alebo spod niečoho.“
Súčasná situácia dáva odlišné významy mnohým podobným myšlienkam. Odrazu sa ukazuje, že chrbtovou kosťou spoločnosti nie sú politici. Ani celebrity, technologickí mágovia, influenceri, motivátori či úspešný manažéri investičných fondov. Sú to sestry. Doktori. Kuriéri. Učitelia. Dokladači tovaru. Pokladníci. Vedci. Ľudia, ktorí sa za obyčajné platy ukážu každý deň v práci a vystavia sa smrteľnému nebezpečenstvu a stovkám z nás, životom-zničených-ľudí-ktorých-nútia-sedieť-doma.
Odrazu nekričíme na doktora, ktorý si dovolí určovať poradie pacientov, zrazu nefrfleme na sestru, ktorá už okolo nás šiestykrát prebehla a nevšimla si nás, nepohŕdame učiteľom, ktorý má na starosti tridsať takých, ako máme my len pár dní doma, osem hodín denne, po celý rok. Už nám neprídu zábavné „prídem medzi 8:00-16:00“ vtipy o kuriéroch, keď je to jediná možnosť, ako sa dostať k tovaru. A možno nám aj napadne poďakovať skladníkovi či pokladníčke, ktorá tam sedí bez pohybu s dvanástimi ďalšími kolegyňami dvanásť hodín denne.
A vedci či laboranti? Keď začne skutočné hovnobitie, odrazu sa zázračne objavujú na obaloch časopisov a rozhovory s nimi patria medzi najsledovanejšie. Zrazu aj tí najzarytejší menia názor na vakcínu. Vychádzame na balkóny a tlieskame. Pretože my, so všetkými našimi dôležitými prácami a funkciami, nemáme ako priložiť ruku k dielu. Musíme ostať doma s hryzúcim pocitom, že momentálne nie sme veľmi dôležití.
Kríza však prehrmí. Naša dôležitosť zase stúpne, na dnešných hrdinov postupne zabudneme a keď budeme musieť sedieť v čakárni či robiť s potomkom domáce úlohy o pár minút dlhšie, znova si zanadávame. Česť tým, ktorí si v takom momente na túto dobu spomenú, prehltnú žlčovú slinu a pokorne vyčkajú, kým na nich príde rad.
Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.
