Obzriem sa pár hodín dopredu a pár stupňov doprava, muž vychádza s partnerkou z kaviarne, roztvorí dvere, vyjde, dvere pustí, partnerka ich zachytí a idú spokojne ďalej. Už ani Au nevládzem povedať. Stihnem si ale všimnúť tých, čo vchádzajú, muž si vyzlieka kabát, zavesí ho na vešiak či prehodí cez stoličku a sadá si. A žena? Bojuje. Sama.
Emancipácia je síce fajn vec, ale to ešte neznamená, že my musíme nechávať „gule“ doma. Iste, biely kôň môže ostať v stajni a meč zavesený na vešiaku, ale preboha milujúceho, buďte chlapi! Áno, rozdiely medzi pohlaviami sa stierajú už desaťročia, ale niektoré veci nemôžu vymrieť nikdy! A pre mnohých možno prekvapenie, ale chlapa z vás nerobí to, ako sa chováte či tvárite, ale ako sa správate k svojmu sprievodu! Nezáleží, či to neovláda alebo si to neváži, to vás neospravedlňuje ani najmenej!
Takže, prosím Vás pekne a srdečne, minimálne slečnám, dámam a ženám pridržiavajte dvere (prví vchádzate dnu a poslední vychádzate von) a pomáhajte im s kabátmi a bundami. Pri vyzliekaní aj obliekaní.
Ak to už ovládate, posuňte to na novú úroveň. Dvere majú aj autá a v tej reštaurácii sa dá aj stolička odsunúť, keď si dáma sadá. Dalo by sa hovoriť aj o expertnej úrovni džentlmenov, ktorí sa postavia, keď dáma vojde do miestnosti alebo vstane od stola, ale charakter doby je, aký je a niekedy to môže pôsobiť nepatrične. Ale radšej si zachovajte vlastnú tvár a tvár celého „mužstva“, ako mať obavy z trápnosti situácie.
Veď pre Kristapána, robíte hanbu nielen sebe, ale nám všetkým!
Rada na záver. Ženy nie sú len vaše partnerky či kamarátky. Ale všetky ženy. S mliečnymi zubami či barlou. Buďme slušní, buďme silní, buďme chlapi!
