dĺžka článku: 3 min
Čo sa dialo v poslednej dobe s blogom, keď sa na ňom nedialo nič? V jednoduchosti povedané – intenzívne som písal. Nie však blogové príspevky, ale nový román Ako si sa spoznala.
Táto aktivita vyžadovala stovky hodín práce a úsilia popri bežných denných povinnostiach. Čas, ktorý som potreboval čerpať z iných zdrojov. Preto som obetoval priestor vyhradený pre blog, RuFsletter a ďalšie aktivity, ktoré išli dočasne na druhú a tretiu koľaj, do depa alebo rovno do dopravného múzea.
To sa ale napokon vyplatilo! Zaslal som svoj rukopis do IKARu a o niekoľko týždňov mi prišla z IKARu ponuka, že by radi odkúpili licenciu na vydanie môjho diela. Spustila sa teda nová vlna prác – vyriešenie právnych náležitostí, redigovanie a zapracovanie korekcií v dvoch kolách, návrh obálky a podobne. Vďaka tomu ti môžem dnes s radosťou oznámiť, že na pultoch kníhkupectiev sa objavila knižka s názvom Ako si sa spoznala.
Ako vznikol nápad na tému a príbeh druhej knihy? Pravdupovediac, ide o zlúčenie dvoch skutočností. Prvé pohnutie smerom k romantickému príbehu prišlo asi dva roky po vydaní Ticha.
Odbočka: Áno, druhá kniha bude romantického žánru! Že je to diametrálne odlišné od post-apokalyptického románu? Možno. A možno nie. Poznám totiž vzťahy, ktoré skončili apokalypsou. Koniec odbočky.
Nasledujúce roky po vydaní Ticha som napísal niekoľko poviedok. Bol som vyšťavený dlhočizným príbehom a chcel som sa pobaviť. Tak som vytvoril asi päť poviedok, každú iného žánru. Sci-fi, post-apo z prostredia Bratislavy (vyhrala česko-slovenskú cenu), hororovka z Fallout univerza, western a jedna romantika (väčšinu z nich nájdeš tu). Všetky tieto poviedky čítalo moje okolie, no špeciálne na jednu prišlo nečakané množstvo pozitívnej spätnej väzby. Na romantický príbeh Kopec. Niekoľko ľudí sa dokonca vyjadrilo, že ak by som mal niekedy napísať druhú knihu, mala by byť tohto žánru, nakoľko bol spomedzi ostatných najsilnejší. Pousmial som sa. Myšlienka napísať druhú knihu bola rovnako šialená, ako vydať prvú.
Prešlo niekoľko rokov, počas ktorých som spoznával nových ľudí a bol na niekoľkých rande. Jedno z nich bolo vyslovene šialené. Nasledujúce tiež. Napokon sa šnúra šialenosti natiahla na šesť rande. Šesť rôznych ľudí, jedno šialenejšia skúsenosť ako druhá. Priveľa slov šialené, ja viem, ale bolo to presne tak. Po šiestom stretnutí som sám sebe prisahal, že o toto sa musím s niekým podeliť a raz o tom napíšem knihu.
Netrvalo dlho a uvedomil som si, že tieto dve myšlienky by sa vlastne dali spojiť. Mal som vtipné jadro, okolo ktorého by sa dal vystavať zvyšok. Splnil by som sľub sám sebe a okolo toho by som vytvoril romantický pribeh. Ale…
Nechcel som sa zaradiť do regálu medzi ostatné ženské romány, ktoré sú… no, aké sú. Bol som predsa chlap!
(Teda, stále som.)
Povedal som si teda, že poskytnem ženskému publiku iný pohľad, než na aký je zvyknuté. Chlapský pohľad. Na lásku, vzťah dvoch ľudí a možno aj sex. Chlap totiž nemá potrebu písať o päťdesiatich odtieňoch šedej (pokiaľ nedá prať čiernu ponožku spolu s bielym oblečením). Napísal som a prečítal si po sebe pár kapitol. Bolo to iné. Bez presladených scén, nekonečných opisov a situácií, ktoré nastávajú v juhoamerických telenovelách a nie stredoeurópskych vzťahoch. Bolo to reálne, živé, každodenné a preto iné (to sú slová z kontrolnej skupiny).
To mi však nestačilo. Po vzore Ticha som priviedol do zaužívanej žánrovej štruktúry odlišný formát. Odmietol som písať o ňom, o nej, či o nich. Na to bol môj príbeh príliš osobný. Písal som to predsa pre teba. O tom, ako si sa spoznala. Ako si na to pamätám ja. Na naše začiatky, tvoje úsmevy, na všetko. Na celé to zamotané klbko, akým vzťah dvoch ľudí môže byť. Rozprávam ti o tom, čo sme spolu prežili. Tykám ti. Teda, kniha ti tyká. To veľa kníh nerobí, čo? Veď práve.
Popritom som dostal ešte zopár nápadov, ako príbeh odlíšiť od tuctov iných. Nepáčila sa mi predstava súvislého dvestostranového textu. Žijeme predsa v modernej dobe a časť vzťahu sa odohráva v textových správach. Prečo to nepoužiť v knihe? Nech aj knihy idú s dobou.
Alebo prečo nepovedať, čo si chlap skutočne myslí počas toho, čo jeho slová a činy hovoria niečo iné? Robí to predsa každý, tak prečo to skrývať? Lebo častokrát je práve to reálnejšie ako tá fasáda. A hlavne to, čo sa odohráva za strieborným plátnom – v zákulisí, kam nikto nevidí – je podstatou vzťahu.
A tak postupne vznikol osobný a osobitý príbeh o tom, Ako si sa spoznala. Nielen o láske a motýlikoch v žalúdku, ale o všetkých stránkach, ktoré vzťah dvoch ľudí prináša. Bláznivé nápady, spontánne výlety, stavy opitosti, trápne chvíle pri spoznávaní rodičov, nečakané otočky, temné chvíľky, vzťahová rutina či odlišnosti, ktoré sa nedajú prekonať. Lebo to všetko patrí do vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa vydali na spoločnú cestu.
A je to román len pre ženy? Nie nutne. Zrejme sa v ňom nájde aj mnoho mužov, ktorí prežívajú vzťahy úplne inak, než ich vykresľuje popkultúra a prvýkrát si prečítajú, že nie sú v tom samy. Alebo ako to povedala jedna z prvých čitateliek: “Toto by som dala ako povinné čítanie môjmu chlapovi, aby sa inšpiroval”.
Ako si sa spoznala je teraz dostupná na pultoch všetkých dobrých kníhkupectiev ako fyzická verzia alebo aj e-kniha.
