dĺžka článku: 2 minúty
V živote sa neraz človek dostane do situácie s inou osobou, kedy netuší, čo by mohol pre toho druhého urobiť. Chce pomôcť, chce uľahčiť jej údel, chce byť oporou. Častokrát sa aj opýta tu jedinú otázku, ktorá ho v tej chvíli napadne: „Ako ti môžem pomôcť?“
Nezáleží na tom, či na druhej strane ide o úmrtie blízkej osoby, rozchod s dlhoročným partnerom, výpoveď z práce či len ťažké obdobie. Chceme byť s ním, chceme byť pri ňom, chceme mu pomôcť. Ale nevieme ako.
Pravdepodobne si mnohokrát dostal jednu z odpovedí:
„Nie, ďakujem.“
„Si milý, ale nemáš ako.“
„Ďakujem, to prejde.“
A podobne. Asi len málo krát si dostal konkrétne zadanie či úlohu. Problémom je, že človek, ktorý potrebuje pomoc, už v danom štádiu nemusí mať kapacitu na to, aby vedel, čo by mu mohlo pomôcť.
Skúsme však zmeniť otázku. Oveľa lepším spôsobom, ako vyjadriť svoju účasť a ochotu pomôcť, je ponúknuť seba samého. Svoje špecifické a autentické ja. Pri niekom, kto smúti, je zaneprázdnený má bolesti či je preťažený, skúsiť sa spýtať seba samého: „Čo mu môžem ponúknuť?“
Nemalo by to však byť niečo, čo by si normálne nerobil. Preto je otázka „Ako ti môžem pomôcť?“ záludná pre obe strany. Skús namiesto toho ponúknuť niečo, v čom si dobrý. Niečo, čo si sám užívaš. Táto energia navyše môže byť práve to, čo ten druhý potrebuje.
„Nechceš ísť na prechádzku? Poznám miesto, kde majú dobrú zmrzlinu.“
„Nechceš o tom hovoriť? Poďme si pozrieť ďalší diel Vikingov, aby si na to nemusel chvíľu myslieť.“
„Pozri, urobil som ti moje slávne špagety.“
Iste, ten druhý ťa môže odmietnuť. A to je v poriadku. No ponúknuť človeku v núdzi to najlepšie zo seba samého je častokrát oveľa cennejšie a účinnejšie, než skúšať dokola stále tú istú otázku, ktorá nefunguje.
Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.