Forrest Gump je veľdielo svetovej kinematografie v celej jej histórií, o čom niet najmenších pochýb. Ale po zhliadnutí tohto španielskeho „película“ som prežíval rovnaké pocity, ako počas sledovania životného príbehu Forresta Gumpa. Videl som už totiž nespočetné množstvo filmov, z ktorých mnoho z nich patria na vrchol strieborného plátna, no neznámy španielsky film sa aj tak zaradil do mojej osobnej top 5.
Camino
2008, Španielsko, 144 minút
Dráma
Réžia: Javier Fesser
Obsadenie: Nerea Camacho, Manuela Vellés, Jordi Dauder, Juanma Lara, Jan Cornet
Hodnotenie na CSFD: 80%
Moje hodnotenie: 94%
Nasledujúca recenzia je písaná bez „spoilerov“, ktoré by značne ovplyvnili pozerateľnosť filmu.
Film rozpráva príbeh jedenásťročného dievčaťa, ktoré prežíva normálne detstvo v katolícky založenej španielskej rodine. Camino je vedená a vychovávaná svojou hlboko veriacou matkou, chodí do katolíckej školy a navštevuje kurz varenia, kde láska k Bohu je podprahovo podsúvaná mladým účastníčkam. Jej sestra pracuje v Pamplone v kláštore a jedine otec, vzhľadom na charakter svojej práce a úlohu živiteľa rodiny vieru neberie až tak ortodoxne.
Camino miluje svoju rodinu a nedá na ňu dopustiť, nech sa deje čokoľvek. Problémy nastávajú, keď Camino začne pociťovať bolesti v oblasti krku. To, čo bolo pôvodne diagnostikované ako skrátený krčný sval, je postupne meniaca sa diagnóza s neustále sa invazívnejšími medicínskymi zákrokmi a častejším pobytom v nemocnici. So zhoršujúcimi sa vyhliadkami sa rodina čoraz viac upína k Ježišovi a Panne Márii.
Katolicizmus a viera je silno obsiahnutá v tomto príbehu, čo mnohým divákom nebude dlho po chuti. U niektorých to môže vyvolať až odpor a pohŕdanie, ale ako neskôr zistia, účelne. Viera v Boha spolu s racionalitou života a bezstarostným životom a túžbami jedenásťročného dieťaťa, ktoré postupne prichádzajú do konfliktu, sú ústrednými prvkami celého filmu.
Herecké obsadenie je brilantné. Všetky postavy a ich výkony sú nadmieru presvedčivé a rovnajúce sa majstrovstvu holywoodskych supermien. Práve postupná zmena života a fungovania rodiny, kedy Camino postupne vymení školské lavice za nemocničné lôžko a neskôr aj domovský Madrid za vzdialenú Pamplonu, vykresľuje postavy do väčšej hĺbky a dáva rodinným vzťahom nový rozmer. Nové zvraty v udalostiach nastanú, keď hlava rodiny náhodne objavuje dlhoročne skrývané tajomstvo svojej manželky a rozhodne sa ju konfrontovať. Celý príbeh vrcholí v neskutočnom závere, ktorý si však musíte pozrieť sami.
Napriek takmer dva a pol hodinovému trvaniu film nie je zdĺhavý a pomalšie gradovanie deja oveľa viac prospelo režisérovmu zámeru pôsobiť na zmýšľanie človeka o skutočných životných hodnotách a odpovedať si na dôležité otázky fungovania sveta. Ako jediné malé mínus by som spomenul hudobný sprievod, ktorý je dobrý, avšak jeho niektoré nástupy indikujú divákovi, že sa niečo vážne deje alebo sa ide udiať.
Camino je príjemným prekvapením roka vo svetovej kinematografii a o to viac, že sa absolútne nehráva vo veľkých kinosálach a nerezonuje po internete a diskusiách. Som si úplne istý, že ak by sa zvládla komunikácia a marketing, bol by rovnakým hitom ako francúzsky Nedotknuteľní.
