Vianoce sú špecifickým obdobím ako pre kresťanov, tak pre zarytých ateistov, o tom žiadna. Ja osobne netrávim tieto sviatky takým tým „klasickým“ československým štýlom – koláče, zákusky, údené, rozprávky a vyjednanie ešte nevyjedených saloniek.
Nie som ani moc (pre)jedácky typ, ani tie staré rozprávky mi toho veľa nevravia, ako tej staršej generácii (ale ešte Sám doma si vždy rád pozriem). Pre mňa sú Vianoce obdobím, kedy si nerušene sadnem do obývačky s čajom, kávou alebo vareným vínom a pod dekou s pradúcim kocúrom si prečítam všetky knihy, ktoré som dovtedy zanedbával alebo nemal na ne čas. A to hovorím o 3-4 kúskoch za pár dní. Taktiež si občas pustím nejednu časť obľúbeného seriálu, na ktoré mi bolo ľúto obetovať hodinu-dve v bežný pracovný deň.
Uvedomil som si totiž, že ak človek nežije vo vedomí, že o deň, dva, tri ide do roboty, psychické uvoľnenie prehĺbi „ezoterické“ zážitky, akým sú vnímanie prečítaného a videného. Aj hudba zrazu znie inak, stromček vyzerá krajšie a aj tie chute sú akési intenzívnejšie. A nepopieram, aj hranie počítačových hier ma viac baví a viac si to užívam 🙂
Takže po tom, ako prvé dva vianočné sviatky strávite s rodinou, užšou či širšou, určite im venujte viac času než ako „povinnú“ návštevu a nedávajte výrazne najavo, že už by ste si prosili kávu. Pokojne si naložte ďalšiu porciu majonézového šalátu a urobte tak radosť babičke. No potom… i keď podvedomie núti urobiť veci, na ktoré ste cez rok nemali alebo nechceli si nájsť čas, nájdite si pár okamihov pre seba a akýsi „sebarozvoj“. Určite v tom nájdete isté čaro.
Takže vám všetkým želám mastné a kyselé.
A veľkéh a bradatého 🙂
