Prečo človek začne písať knihu? Ako sa ocitne na jej „opačnej strane“? Kedy sa objaví ten impulz? Čo ho vyprovokuje?
Poviem vám, ako to bolo. A možno mi najlepšie budú rozumieť práve tí, ktorí lúštia logické hádanky a rébusy. Pretože na otázku: „Prečo/Ako si vlastne začal písať?“ väčšinou odpovedám:
„Poznáš ten pocit, keď lúštiš už asi štyristú krížovku a zrazu ti napadne, aké by to bolo navrhnúť jednu? Vymyslieť všetky tie slová, skratky, rozdelenie a zmysel tajničky? A usporiadať ich zároveň ako horizontálne, tak vertikálne, aby to celé sedelo? Počas môjho života som prečítal kvantum kníh. A raz ma napadlo, aké to asi je napísať jednu…“
Je to ťažké? Vedel by som opísať zatiaľ neexistujúce veci a miestnosti? A čo ľudia? Ich výzor, správanie? Budú sedieť časové údaje, budú reálne rýchlosti presunu a prejdené vzdialenosti?
Tu niekde som sa zastavil. Pretože som vedel, že čím ďalej budem takto rozmýšľať, tým rýchlejšie ma to prejde. Tak som si teda jeden sychravý októbrový večer v roku 2009, ktátko po jedenástej hodine, otvoril notebook, program MS Word a zapozeral som na blikajúci kurzor.
Dlho blikal. Až sa zrazu pohol a naskočili prvé písmená. Riadok. Odstavec. Strana. Druhá, tretia… Skončil som nadránom a uvedomil som si pár základných vecí:
- napísať jednu stranu formátu A5 mi spočiatku trvalo asi 2-4 hodín,
- nebolo to až také ťažké, ako som predpokladal a
- neskutočne ma to bavilo!
A zažil som jeden špecifický pocit. Volám ho Ja píšem! pocit. Vy, čo ste už niečo vytvorili sa určite usmievate. Vy ostatní asi len nechápavo čítate. Ale skúste si to. Aspoň raz. Je to tak zvláštne príjemné.
V nasledujúcom príspevku sa dozviete o prvých tridsiatich stranách a ako som si našiel novú záľubu, ktorá okamžite ovládla prvé miesto v mojom rebríčku.
