Ako každý rok, aj teraz sa k nám pomaly blíži obdobie pokoja a lásky. No rok čo rok je nám servírované stále zvláštnejšími prostriedkami a metódami. V skutočnosti pomaly zabúdame, o čo v medziľudských vzťahoch ide. Prečo držíme za ruku práve túto osobu a prečo sme si pred toľkými týždňami, mesiacmi či rokmi vybrali práve ju. Nie každý si to však uvedomuje a paradoxne, čím dlhšie daná osoba kráča vedľa nás, tým zriedkavejšie je pre nás prirodzenejšie vyjadriť naše city k nej. Ak ešte vôbec.
„Keď miloval, miloval celým srdcom a bez výhrady, neprenášajúc si trpkosť minulosti či obavy z budúcnosti do týchto momentov.“
Preto som sa tento rok rozhodol predčasne publikovať moju najnovšiu poviedku „Kopec“ a to skutočne netradičným spôsobom – ako nahovorený príbeh. Prijmite to prosím odo mňa ako darček k Vianociam. Verím, že si v najbližších dňoch nájdete chvíľu, kedy všetko ostatné odložíte bokom, zhasnete svetlá a započúvate sa do môjho posledného výtvoru.
Ak by sa Vám napokon páčil, bol by som veľmi rád, keby ste sa oň podelili aj s ostatnými ľuďmi vo Vašom reálnom či internetovom okolí. A ak sa Vám páčiť nebude, povedzte to prosím mne 🙂
„Zažívali jednu z tých chvíľ, aká sa dostane len veľmi málo párom na svete, kedy všetky vnemy a pocity medzi nimi sa prenášali akýmsi éterickým nadvnemovým kanálom medzi ich telami. Nepovedal jej to. Ale cítil, že to počula.“
Poviedku si môžete bezplatne stiahnuť v textovej podobe, alebo si vypočujte jej nahovorenú verziu. Príjemné čítanie. A počúvanie.