20. júla 2020 - myšlienky z RuFslettra

Byť prítomný

dĺžka článku: 2,5 minúty

Posledné týždne som začal robiť veci pomalšie. Nie, to nie je presné. Začal som byť pri veciach, ktoré robím, prítomnejší. To znamená, že som sa sústredil (snažil som sa, je to naozaj ťažké - najmä na začiatku) len na to, čo som práve vykonával.

Keď som jedol, nepozeral som pri tom video či seriál. Nepočúval som hudbu. Nerozmýšľal som (snažil som sa), čo musím ešte urobiť, či čo ma čaká zajtra. Sústredil som sa na jedlo. Na to, ako ho hryziem, ako chutí, ako sa správa v mojich rukách, ako v ústach. Cítil som sa pri tom zvláštne. Možno práve tak ako ty teraz, keď si to čítaš a predstavuješ.

Čo sa však stalo. Začal som jedlo oveľa viac cítiť. Jednotlivé chute boli odrazu intenzívnejšie. Dokonca o 20-30%. Keď som jedol syr, cítil som v ňom chuť mlieka, z ktorého bol vyrobený. V šunke som odrazu cítil jednotlivé svalové vlásočnice. Navyše som vnímal, ako sa tie chute v ústach a na jazyku miešajú, dopĺňajú či rušia.

Reálne som si povedal: wow! Nebol to zrazu len chlieb so syrom a šunkou, ale plejáda rôznorodých chutí, ktoré sa navyše členili na ďalšie „podchute".
Čo ďalej? napadlo mi. Čo robím každý deň a nevenujem tomu veľa pozornosti? Počúvanie hudby. Eliminoval som všetky okolité zvuky, sadol som si a pustil hudbu. Nič iné som sa snažil nevnímať, na nič iné nemyslieť. Počúvať jednotlivé akordy, údery do strún, prízvuk speváka. Započúval som sa do textu. Odrazu dával hlbší zmysel.

Mohol by som pokračovať, ale obraz si vieš spraviť. Sústrediť sa na čistenie kávovaru. Na prechádzanie štetiniek po povrchu mriežky, zvuk, ktorý vydávajú, brnenie v ruke, ktoré spôsobujú. Sústrediť sa na zviera a reakcie jeho tela, keď ho hladkám. Cielene vnímať vône pri príprave jedla. Rukami preskúmať textúru sedačky, na ktorej som sedel. Pomaly, najprv zľava doprava, potom naspäť (lebo každý smer je cítiť inak).

Áno, nutne mi tie veci začali trvať dlhšie. Dlhšie som jedol. Dlhšie som čistil kávovar. A až potom som musel myslieť na tie veci, ktoré som počas toho potlačoval. Ale tá kvalita prežívania za to častokrát stojí.

Nehovorím, že to tak teraz robím stále. To sa ani nedá. Niekedy sa potrebujem rýchlo najesť a odpísať pri tom na správu. Niekedy mi to jednoducho nenapadne. Veď som to nerobil celý život. Ale keď si spomeniem, snažím sa byť prítomný pri tom, čo robím.

Skús to. Vyber si nejakú vec, ktorú robíš denne a nerozmýšľaš nad ňou. Povedzme sprchovanie. Ako zistíš, ako vyzerá byť prítomný pri sprchovaní? Skús sa napríklad sústrediť na to, aby každá časť tvojho tela bola pokrytá vodou, kým siahneš po mydle. Sústreď sa na pocit dopadania kvapiek vody na jednotlivé časti kože. Následne skús sa sústrediť na to, aby bol každý jeden centimeter štvorcový tvojho tela pokrytý mydlom a penou. Choď do extrému. Koža okolo uší, medzery medzi prstami na nohách, očné viečka... Potom sa zase sústreď, aby si všetko zmyl. A rovnako utieranie.

Sprchovanie pri tom nie je ideálny príklad len pre to, že to robíme denne. Umožňuje nám vnímať ten bežný proces aj spätne - cez kožu. Jednotlivé časti pokožky na rôznych častiach tela reagujú úplne inak na rovnaký prúd vody. A rovnaké časti následne reagujú inak na dotyk ruky/žinky s mydlom a potom inak na textíliu uteráku.

A garantujem ti, že pri tom nestihneš myslieť na nič iné. Možno tak po dlhej dobe zažiješ 5-10 minút v dni, kedy ti odrazu nič nelieta hlavou. Žiadne rušivé myšlienky, žiadne povinnosti, žiadne nákupné zoznamy. Očista tela tak môže byť aj očistou mysle.

 

Zaujal ťa text? Prihlás sa na odber RuFslettru a podobné kúsky dostaneš priamo do svojej schránky každú nedeľu.

Napísal Peter Rúfus v kategórii myšlienky z RuFslettra

Diskusia nie je povolená.