Dnes ma kolegovia v práci upozornili na veľmi zaujímavý problém, ktorý si azda všimne len človek, ktorý už má svoje vlastné deti. Najprv také intro: pamätáte si, ako ste za mladi sledovali počas víkendového rána rozprávky? Kakao? Filmárika a Filmušku? Krásne časy. Ale…
Aké je dnešné vysielanie pre najmenších?
Iste si to pamätáte. Detské vysielanie s 15-20 minútovými rozprávkami a hovorené slovo ako prirodzený predeľ. Alebo kvarteto Gumkáči – Káčerovo, Rýchla rota a Medveď Balú. Filmárik s Filmuškou z koberca vyčaruvávali rôzne krátkometrážne animáky s pointou alebo morálnym poučením. Reklamné brejky síce existovali aj vtedy, ale o čom boli? To pravé od Matella, bábika Barbie, stolová hra Hasbro, autíčka Hot Wheels.
Že čo je na tom zlé?
Ak ste v predchádzajúcom texte nenašli chybu alebo niečo v neporiadku, nemusíte hľadať ešte raz. Teraz to príde. Videli ste rozprávky v dnešnej dobe? Iste, väčšina z vás (najmä bezdetných), povie nie. Vyrástol som z toho. To je síce v poriadku…
No aj v dnešnej dobe nájdete v programoch vyššie spomínané rozprávky. Ale tak od piatej do siedmej. A čo ide po tom? Najprísnejší rodičia, Geissenovci sú späť, Dom Snov, Fantastické torty či rôzne iné seriály s vyberaným slovníkom a dejom. Alebo filmy (schválne si pozrite program na najbližší víkend), ktoré mali zlú sledovanosť už včera večer. Ešte ako-tak sa drží STV. Ale zvyšok…
A čo reklamy? Panelák, Bučkovci, Farmár hľadá ženu či iné brain-washing relácie, prípadne na produkty či služby, ktoré deťom nič nehovoria (a častokrát sú pre nich menej ako vhodné).
Programová štruktúra all the way…
Tlieskam programovým riaditeľom v komerčných televíziách. Hľadá sa Nemo, Leví Kráľ, Kung Fu Panda, všetko so začiatkom 20:15. Že čo je na tom zlé? Ak už odhliadneme od náročnosti malého dieťaťa udržať pozornosť viac ako 20-30 minút (už viete, prečo raňajšie rozprávky trvajú tak krátko), o to horšie vo večerných hodinách, v reklamných brejkoch často ide upútavka na nasledujúci horor, kriminálku či thriller. Z milej animovanej tváričky priamo do tmy a temnoty, najlepšie podčiarknutej šedou a bordovou farbou.
A koniec filmu? S titulkami sa už ani neobťažujú, nahodia bezpohlavnú obrazovku s „The End“ a je End. Okamžite a bez reklamy nasleduje film, na ktorého boli upútavky. A ak to vaša úboha ratolesť vydržala doteraz (a sleduje určite zvedavo ďalej) a vy ste nebovaj v kuchyni, budete mať čo pred spaním vysvetlovať…
Riešenie? Ťažko povedať. Robte si niečo pri sledujúcom dieťati alebo majte obrazovku na dohľad. Prípadne ho posaďte pred počítač a pusťte mu stiahnuté rozprávky. No na súčasný program dávajte pozor. Nielen vo vašom záujme, no najmä v záujme vášho dieťaťa.