dĺžka článku: 5 minút
Ľudská bytosť, vzhľadom na krátke trvanie svojho života, vníma plynutie času veľmi relatívne. Hoci mnoho ľudí by povedalo, že počas ich života sa toho vo svete veľa nezmenilo, opak je pravdou. Svet sa mení a to stále rýchlejším tempom. Telefóny, ktoré nosíme vo vrecku, majú väčšiu výpočtovú kapacitu ako raketa, čo vyniesla prvých kozmonautov na Mesiac. Autá, pred polstoročím drahé a ťažkopádne, dnes dokážu jazdiť samé, na elektrinu a v prepočte cien stoja o polovicu menej. Máme sa lepšie a sme vyspelejší, ako akákoľvek iná generácia minulosti. Každým dňom ľudstvo robí pokroky v takej miere, že bežný človek ich nestíha sledovať. Prečo teda nie sme schopní si to uvedomiť?
Autor(i) a prostredie v dvoch (troch) vetách
Peter Diamandis je grécko-americký podnikateľ, inžinier a fyzik, zakladateľ známej nadácie X-Prize a spoluzakladateľ Univerzity Singularity. Steven Kotler je taktiež americký podnikateľ, ale aj spisovateľ a žurnalista. Ich spoločné dielo Hojnosť: Budúcnosť je lepšia, než si myslíte opisuje rozpor medzi exponenciálnym rastom technológií a lineárnym rastom mozgovej kapacity človeka (inak povedané, prečo ľudia nie sú prirodzene schopní vnímať smerovanie vývoja technológií také, aké v skutočnosti bude – pozitívne).
Nasledujúca recenzia je písaná bez „spoilerov“ (informácii, ktoré prezrádzajú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).
Aby ste súčasnosťou ohúrili vášho predka z minulosti, museli by ste ho sem preniesť v čase spred sedemdesiatich rokov. Hoci vo svojej dobe vedel, že existujú nemé filmy, dvojplošníky a jednoduchý telefón, dnešná virtuálna realita, komerčné lety a videohovory by ho „odpálili“. Váš predok by však na podobné odpálenie vášho ešte vzdialenejšieho predka potreboval väčší časový odstup, povedzme 150 rokov. Ten by prišiel z obdobia priemyselnej revolúcie, no ani znalosť parníkov či konskej železnice by mu nezabránili nemo hľadieť v úžase na lietadlo, telefón a film. Ak by sme takto pokračovali v ohurovaní našich predkov, do industriálnej revolúcie by sme museli preniesť niekoho zo stredoveku, tedá pár stoviek rokov dozadu. Ten by na podobný kúsok musel zájsť po svojho predka takmer dvetisíc rokov dozadu do čias antického Grécka a ten, ak by chcel v tomto ohurovaní pokračovať, pár tisíc rokov po lovca-zberača.
Ak by sme pretočili tento príbeh naspäť, všimneme si, že potrebujeme stále kratší časový interval na to, aby sme nášmu minulému ja ukázali, ako sa kompletne zmenili alebo radikálne vylepšili naše technológie. A tento trend bude ďalej pokračovať. Naše deti sa na nás budú pozerať ako na technologických dinosaurov a ich mladší súrodenci sa budú po pár rokoch rovnako pozerať na nich.
Napriek tomu však pri čítaní týchto riadkov určite nemáte pocit, že sa za vášho života toho veľa zmenilo, hoci ste si práve prečítali nezvratný dôkaz. Je to preto, že ako ľudia sa vyvíjame lineárne – náš život plynie postupne po jemne stúpajúcej krivke a bod, na ktorom sme sa nachádzali pred rokom, sa veľmi neodlišuje od bodu v súčasnosti. No zoberte si bod spred 30 rokov a odrazu máte v grafe „skok“. Oproti tomu technológie sa vyvíjajú exponenciálne. Každých 18 mesiacov sa (podľa Moorovho zákona) zlepšujú dvojnásobným tempom. Pozrime sa na vývoj technológii v čase (kliknite pre zväčšenie):
A teraz to porovnajme s ľudským vývojom.
Ak by sme teda povedali, že v najbližších dvadsiatich rokoch sa svet zmení viac než za posledných tristo, možno by to bol ešte slabý odhad.
Tento „úvod do problematiky“ bol dlhší, ale nutný pre pochopenie Hojnosti. V nej autori postupne rozoberajú jednotlivé technológie súčasnosti, o ktorých predpokladajú, že budú pre náš ďalší vývoj kľúčové. Rovnako ide o technológie, v ktorých sme momentálne vo „fáze nula“ alebo za bodom 2, keď sa pozriete na predchádzajúci obrázok. Inak povedané: už dnes sa dejú neuveriteľné veci. Autori popisujú fungovanie jednotlivých technológií, ich raketový vývoj a ich primárne, sekundárne a terciárne dopady na svet a život nás všetkých.
Zoberme si príklad exponenciálneho rastu technológií na výrobu elektrickej energie. Dnešné technológie už umožňujú za pár desiatok EUR kúpiť malý domáci generátor so solárnymi panelmi. Umiestnime ho do domu v subsaharskej Afrike a sledujme, ako technológia ovplyvní človeka a jeho budúcnosť. Domácnosť získa prístup k elektrickému prúdu, syn sa bude môcť učiť aj po zotmení (lebo budú mať v dome žiarovku) a otec si kúpi lacný mobil z Číny s pripojením na internet, lebo ho má kde nabíjať (primárne dopady). Otec sa na internete dočíta, že si z kúskov šrotu môže vyrobiť malú čističku vody a od zajtra budú môcť variť s pitnou vodou. Rodina bude mať oveľa viac času na iné aktivity (nemusia už chodiť kilometre po vodu) a vzdelanosť syna začne rásť oveľa rýchlejším tempom (sekundárne efekty). Po nejakom čase sa zdravie rodiny radikálne zlepší rovnako, ako ich priemerná dĺžka života (vďaka čistej a pitnej vode), syn môže vzdelávať ďalších členov komunity a nakoniec odísť študovať do zahraničia, čím ešte zvýši blahobyt svojej rodiny a ďalšia generácia bude začínať na ďaleko vyššom stupienku rozvoja (terciárne efekty).
A to je iba príklad malej elektráničky, ktorá môže zlepšiť miliónom v Afrike. Pri čítaní knihy sa tak postupne dostanete do stavu, kedy si uvedomíte, že všetko je super, svet smeruje k nekonečným možnostiam a žijeme v najzaujímavejšej (alebo pre niekoho najdesivejšej) epoche ľudskej histórie. Niekto môže počas čítania tejto knihy nabitej skrytým optimizmom získať pocit, že je to len fikcia a pýtať sa, kde je teda ten úžasný svet, keď každý deň sa aj tak dejú neprávosti. A tu sa dostávame naspäť k rozporu lineárneho obmedzenia ľudského uvažovania. Čítanie Hojnosti vám okrem nádhernej vízie budúcnosti pomôže prekonať hranice ľudského uvažovania a dovolí vám pozerať sa na svet úplne inou optikou.
Krátke zhrnutie
Kniha má 368 strán väčšieho formátu. Písaná je faktografickou formou, avšak nenudí odbornými výrazmi či vedeckými štúdiami. Jednotlivé kapitoly rozoberajú súčasný stav vybraných technológií (kniha je z roku 2013, takže už teraz de facto žijeme v popisovanej budúcnosti), ich predpokladaný vývoj, stav, ktorý nimi dosiahneme a všetky dopady a efekty s nimi spojené.
Kúp si knihu, ak:
- si realista či optimista,
- zaujíma ťa veda, pokrok a nové technológie,
- máš rád zmenu.
Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:
- si pesimista,
- očakávaš od každej knihy beletristické prvky – rozvoj postáv a dejovú líniu (nakoľko ide o odbornú publikáciu, postavý a dej ako taký tu neexistuje, preto aj v hodnotení bol nahradený obsahom),
- nemáš rád zmeny.
Hojnost si môžeš kúpiť v tvrdom obale (17,24€) alebo ako e-knihu (8,85€).
Chceš vedieť, keď napíšem recenziu na ďalšiu skvelú knihu? Prihlás sa na odber RuFslettra a dozvieš sa to ako prvý!
