dĺžka článku: 4 minúty
Hoci trilógia Metro nie je na knižnom trhu horúcou novinkou, dával som si s jej prečítaním načas. Pár rokov dozadu som prečítal prvý diel (2033), ktorý ma nadchol, no k ďalším som sa už nedostal. To sa teraz zmenilo a rozhodne nie je čo ľutovať.
Nasledujúca recenzia je písaná bez „spoilerov“ (informácii, ktoré prezradzujú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Dmitry Glukhovsky je ruský 38 ročný sci-fi autor, ktorého preslávilo najmä dielo Metro 2033 s jeho neskoršími voľnými pokračovaniami (Metro 2034 a Metro 2035). V nich popisuje život fragmentu obyvateľov Moskvy, ktorí sa na začiatku jadrovej vojne stihli ukryť v metre a žijú v ňom ďalších dvadsať rokov.
Arťom je mladý chalan vyrastajúci na stanici VÚNH, patriacej do spoločenstva VÚNH. Podľa staničného rozvrhu chodí striedavo na stráž do tunelu a zbierať či krájať hríby, z ktorých sa vyrába najlepší čaj v celom metre. VÚNH obchoduje s Hanzou – okružnou linkou spájajúcou všetky ostatné vetvy metra. Ďalej je tu Červená linka s obnoveným komunizmom a štátnou informačnou službou, fašistická trojica staníc zjednotená do Štvrtej ríše, hlásajúcej potrebu rasovej čistoty Rusov, Polis – hlavné mesto metra a posledná bašta civilizovaného života a mnoho ďalších staničiek, federácií či zoskupení.
Ľudia síce prežili globálnu katastrofu, no ich spôsob života, viera a princípy sa nezmenili. A hoci ich ostalo už len zopár desiatok tisíc, nič im nebráni tieto princípy brániť a vnucovať iným aj za cenu vzájomného zabíjania. Ľudstvo ako také navyše po jadrovej vojne stratilo pozíciu najvyššieho predátora a v potravinovom reťazci sa prepadlo o pár priečok nižšie. Povrch planéty križujú tvory poznačené, zmenené či vytvorené extrémnym žiarením a mutáciou. Niektoré z nich sú zvedavé na hluk v podzemí či občasných stalkerov vychádzajúcich na povrch po cenné zásoby a tak občas „navštevujú“ obyvateľov Metra.
Arťom jedného dňa stretáva Huntera, legendárneho stalkera moskovského metra, priateľa jeho otčima, ktorého prišiel navštíviť. Keď ich troch otčim na chvíľu opustí, Hunter podá Arťomovi neznámy predmet a požiada ho, aby ho odniesol do Polisu, ak by sa Hunter do dvoch dní nevrátil. Arťom si splnenie takejto úlohy nedokáže predstaviť, nakoľko v doterajšom živote bol najďalej len na susednej stanici. Pevne dúfa, že sa Hunter vráti.
Druhá kniha (2034) je akýmsi rozšírením príbehu. Odohráva sa rok po udalostiach v prvej knihe, avšak nijako s nimi nesúvisí. Sleduje líniu iných postáv riešiacich nový problém, ktorý ohrozuje existenciu celého metra a ľudí v ňom.
V treťom diele (2035) sa, naopak, autor vracia k udalostiam prvej knihy a ďalej ju rozširuje. Objavujú sa v nej aj niektoré postavy druhého dielu (je ťažké písať recenziu, ak nechcem nič prezradiť). A práve tretia kniha je podľa môjho názoru tým najsilnejším článkom trilógie, ku ktorej oba príbehy smerujú a v ktorom gradujú a vrcholia. Dmitry postupom rokov a písaním ako autor vyzrel (medzi druhým a tretím dielom navyše napísal Budúcnosť – ďalší skvelý príbeh) a v treťom diele ponúka čitateľovi svoje spisovateľské majstrovstvo.
Krátke zhrnutie:
Trilógia Metro sleduje životy ľudí v moskovskom metre dvadsať rokov po jadrovej vojne, ktorá zanechala povrch planéty dlhodobo neobývateľný a zamorený zmutovanými tvormi, ktoré vytlačili človeka z vrcholu tvorstva. Obyvatelia metra však napriek tomu pokračujú v zažitom spôsobe ľudského fungovania – ich malicherné spory a ideové rozdiely často vedú k tým istým omylom, ktoré ako civilizácia robíme už od nepamäti.
Kúp si knihu, ak:
- máš rád post-apokalyptický žáner, temné prostredie a mystery atmosféru,
- svet typu „každý proti každému“,
- RPG a survival hry.
Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:
- máš rád prirodzené/reálne veci,
- romantiku v príbehoch.
Celú trilógiu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse vo fyzickej podobe, ako e-knihu alebo audioknihu (v češtine).
