Je paradoxné, že som vyštudoval dve univerzity ekonomického zamerania, no na svojom blogu som ešte neuverejnil článok ekonomickej povahy. Je čas to napraviť.
Úvod
Minulý rok som nastúpil do môjho prvého zamestnania. Ako bolo uvádzané v zákone, každý mladý človek vstupujúci do prvého zamestnania je automaticky zaradený do druhého piliera, kvôli udržateľnosti dôchodkovej schémy.
Po čase ma však začal zaujímať fakt, v akom fonde a DSS sa vlastne nachádzam. Podtrhla to aj skutočnosť, kedy médiami rezonovala povinnosť rozhodnúť sa pre vstup alebo výstup z II. piliera do konca januára. Po krátkom zisťovaní prišlo prekvapenie. Nenachádzal som sa v žiadnom fonde a celý podiel starobného poistenia pravidelne odchádzal na účet Sociálnej poisťovne.
Fondy
Začal som zháňať informácie o fondoch, podmienkach vstupu a poplatkoch. Skončil som na stránke Národnej banky Slovenska a grafom porovnávajúcim zhodnotenie majetku vo všetkých fondoch za zvolené časové obdobie. Dlhopisový (konzervatívny), akciový a zmiešaný – neustále opakované fondy nachádzajúce sa taktiež vo všetkých univerzitných učebniciach. Medzi nimi sa však objavil aj fond, o ktorom som zatiaľ v súvislosti s DSS nepočul – indexový*.
Jednotlivé zhodnotenia sa pohybovali na úrovni 1-3% ročne, čo ak zoberieme do úvahy infláciu, tak váš majetok stagnuje, ak rovno nestráca na hodnote. Jedine indexové fondy vyletúvali do 10-20% výšok.
Druhá zarážajúca nezrovnalosť – objem majetku v jednotlivých fondoch:
(údaje k 4.2.2013)
749 794 576,30 EUR – dlhopisový,
1 414 640 540,00 EUR – zmiešaný,
3 271 378 797,00 EUR – akciový,
7 750 574,51 EUR – indexový.
 |
| zdroj: nbs |
Tieto dva fakty poukazovali na protichodný záver:
Vo fondoch, ktorých zhodnotenie presahuje šesť- až dvadsaťnásobok zhodnotenia ostatných fondov, je iba 0,14% celkového majetku dôchodkových správcovských spoločností.
Graf ukazoval aj iný zaujímavý fakt – každý zo šiestich indexových fondov vznikol v období apríla 2012.
 |
| Vývoj aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky v jednotlivých dôchodkových fondoch dôchodkových správcovských spoločností za posledných 7 mesiacov (zdroj: nbs) |
Prečo je to tak?
Podľa zmeny zákona o dôchodkovom sporení z apríla minulého roka boli DSS povinné zriadiť nový, indexový fond (výborný článok zaoberajúci sa touto problematikou nájdete tu). V médiách ale neprebehla žiadna reklamná kampaň či iné lákanie investorov.
Po rozhovoroch so zainteresovanými osobami a vypočutí si jednej reportáže v Slovenskom rozhlase som si šiel overiť do pobočky jednej z DSS nasledujúce fakty:
1) Indexový fond dosahuje výkonnosť v rozmedzí 10-20%.
– Je to pravda, ak nie je ekonomika vo fáze zostupu.
2) Indexový fond je pre samotnú DSS stratový.
– Áno. Nedá sa ale povedať, že by spoločnosť vďaka nemu prichádzala o veľké obnosy peňazí. Ide o malé sumy finančných prostriedkov, ktoré však začnú narastať tým viac, čím viac sporiteľov sa do tohto fondu prihlási (doplnené: Jednak má nižší poplatok za správu, teda 0,2% ročne oproti, 0,3% v ostatných fondoch. Okrem toho sa na neho nevzťahuje výkonnostný poplatok).
3) Do indexového fondu sa oplatí investovať komukoľvek.
– V obmedzenej miere je to pravda. Treba si však uvedomiť, že každý fond začne správne „pracovať“, až keď sa v ňom nachádza určité množstvo peňazí. Čo sa týka indexového fondu (ale aj iných vo všeobecnosti), do druhého piliera sa vyplatí vstúpiť čo najskôr (mladí majú veľkú výhodu). Navyše ak váš plat dosahuje cca. 1 000 EUR a viac, vaša investícia nebude dlho stagnovať, ale začne rásť podstatne rýchlejšie.
Zároveň pripájam moje vedomosti:
4) Indexový fond má nevyvážený pomer výnos/strata výhodný práve pre investora.
– Je to spôsobené faktom, že v portfóliu sú zastúpené firmy zo všetkých odvetví ekonomiky. Takže ak ekonomika rastie, rastie 90% spoločností, ktorých akcie máte v portfóliu a preto je zhodnotenie také vysoké (10-20%). Ak sa však nachádza vo fáze recesie, pokles je „iba“ 5-10% (pozri ďalší bod).
5) Indexový fond značne diverzifikuje riziko.
– Ide o to, že ak napríklad počas recesie klesne cena ropy, prepadnú sa akcie spoločností z petrochemického priemyslu. Ale ak sú v portfóliu napr. gumárne a automobilky, ich akcie (práve kvôli poklesu cien ropy) rastú a konečný zisk/strata závisí len od podielu akcií daných spoločností v portfóliu.
Z vyššie uvedených skutočností mi jednoznačne vyplýva, že väčšina ekonomicky gramotných slovenských pracujúcich (a mnoho ďalších) by sa mala nachádzať v indexovom fonde. Avšak absenciou férovej informovanosti zo strany DSS a prirodzeného nezáujmu bežného človeka o túto problematiku sa vie skutočne málo.
*indexový fond investuje zverené finančné prostriedky do akcií. Na rozdiel od akciového fondu jeho portfólio tvoria akcie veľkých a stredne veľkých firmy (40 až 400) z rôznych oblastí ekonomiky, kvôli diverzifikácii rizika.
