Prvá rada: nerobte to! 🙂
Ale v prípade, že by ste to ozaj chceli skúsiť, pokúsim sa poradiť. Vychádzam zo situácie, že som členom niekoľkých komunitných stránok, na ktorých sa dennodenne objavujú rôzne príspevky, ktoré sú vo väčšine prípadov úžasné (hovoriac o umení) alebo skvelé (články). A ja som vždy chcel uverejniť niečo moje, čo bude mať podobné ohlasy. Čo bude na prednej stránke alebo v Top10.
Spoiler: Nepodarilo sa to. Ani raz.
Či už som na deviantart nahrával svoje fotovýtvory alebo na blog.sme.sk snažil napísať článok „na karmu“. Nefungovalo. S odstupom času som si však uvedomil, že mi to zobralo oveľa viac energie a potešenia, ako keby som ten cieľ nakoniec dosiahol. Ako by povedal ekonóm: náklady na dosiahnutie boli vyššie ako výnosy z dosiahnutia.
Taktiež ma to na chvíľu ovplyvnilo ako „umelca“ – tendenčne som natáčal objektív alebo pridával efekty, len aby sa to páčilo. Alebo experimentoval s časom uverejnenia príspevku na blogu, kedy je v práci za PC najviac ľudí. A na čo? pýtam sa teraz. Aby som uspokojil niekoho, koho ani nepoznám? Urobil fotku, ktorá sa mne až tak nepáči? Určite to pozná každý z vás minimálne v tom zmysle, že z času na čas ste chceli na modrej sociálnej sieti uverejniť status, ktorý bude mať množstvo like-ov a stane sa predmetom diskusie vašich známych.
Ono sa to dá. Ale musí to prísť prirodzene. Preto existujú viac menej dve zásady, ako uverejniť dielo, ktoré je zároveň skvelé a bude sa páčiť.
Zásada č. 1: Neorientujte sa na masy! Nerobte chyby popísané vyššie. Píšte, čo si myslíte a vyjadrite to, ako chcete vy. A publikujte to hoci aj o polnoci. Ak je to dobré, čitatelia to povýšia do pozornosti iných aj v takomto čase.
Zásada č. 2: Robte skutočne len to, v čom ste naozaj dobrý a čo vás baví! Aj ja by som rád mal top fotku, top článok a top recenziu. Ale nedá sa to. Každý vynikáme v niečom inom. Niekto má dar postaviť trojnožku, niekto sa rozumie IT viac ako iní a niekoho prsty vedia tancovať po klávesnici v súlade s mysľou tancujúcou v krajine fantázie.
Ja osobne sa radím do tej poslednej kategórie. Aj keď môžem zvádzať boj s vydavateľstvami, aby mi čo-to vydali, stále mám z vytvárania dovtedy neexistujúceho sveta a postáv v ňom neskutočný pocit voľnosti a potešenia, ktorý mi žiadne „nie“ od hocijakého vydavateľstva nikdy nezoberie.
