dĺžka článku: 17 minút
Žijeme v dobe, kedy je už pomerne nemožné nosiť na tele niečo, čo nezaznamenáva o nás nejaké dáta. Začalo to počítaním krokov a smartfónmi, ktoré sme neustále nosili pri sebe. No tie sa postupom času miniaturizovali natoľko, že menšie veľkosti by už boli nepraktické. Tak vznikli wearables – múdre náramky, hodinky, prstene, okuliare, čelenky všemožných tvarov, farieb a funkcií. Neskôr sa stali cenovo dostupné a dnes ich už môžeme zaradiť do kategórie spotrebného tovaru.
Aj ľudia, ktorí ich nosia, sa dajú rozdeliť do viacerých kategórií. Od profesionálnych športovcov, cez vášnivých horolezcov, fitnes fanatikov, rekreačných bežcov, IT nadšencov, bežných užívateľov až po ľudí, ktorí ich využívajú ako módne doplnky. Niektorí dáta fanaticky sledujú, nechávajú sa poháňať upozorneniami a notifikáciami, iní svoju aktivitu občas skontrolujú a niektorí ani nevedia, čo všetko sa dá sledovať.
Čo si však stále mnoho ľudí neuvedomuje, je obraz o nás, ktorý nám tieto zariadenia môžu namaľovať.
Ak sa totiž chcel človek v minulosti dozvedieť, čo je zdravé, čo jemu telu škodí, ako jeho telo reaguje na rozličné podnety, mal iba dve možnosti:
- Vychádzať z dlhoročných vedeckých štúdií, ktoré priemerujú dáta tisícov jedincov z rôznych geografických kútov zeme a na základe týchto priemerov vymenúvajú odporúčania, čo je zdraviu prospešné, čo už nie, aké sú akceptovateľné a rizikové hodnoty. Problémom týchto štúdií bola práve skutočnosť, že išlo o metadáta – mnoho unikátnych pozorovaní jedincov sa priemerovalo, aby sa z nich vytvorilo nejaké pravidlo (inak to samozrejme ani nejde). Avšak zatiaľ čo pre mnohých takto určené hodnoty môžu platiť, vždy tu budú jedinci, ktorých unikátne nastavenie, spôsob života, alergie, intolerancie či obyčajné preferencie postavia mimo priemer. Väčšinou to zistia až tak, že im odporúčané odporúčania a hodnoty jednoducho nevyhovujú, alebo ešte horšie, škodia.
- Druhou možnosťou bolo aplikovať nevedecké subjektívne pozorovanie. To môže mať rozličné podoby, no pre účely tohto článku ich môžeme prirovnať pokojne aj k pranostikám. Ide o pozorovanie akcie a reakcie na ňu, z ktorého si človek vyvodí subjektívny záver. Keď pijem po šiestej hodine kávu, mám problém so spánkom. Keď skonzumujem nejaký mliečny výrobok, prdím. Problémom subjektívneho pozorovania je práve to, že je subjektívne. Nevieme kvalifikovane vyhodnotiť, či sa sledovaný jav opakuje stále, ako sa líši intenzitou v čase, či súvisí aj s ďalšími aspektami a ak áno, aké to sú a ako sa vzájomne ovplyvňujú.
A tu sa vraciame k našim náramkom a tomu, ako si neuvedomujeme ich skutočné možnosti. Tieto múdre vecičky nám otvárajú dvere do sveta možností, ktoré pre nás doteraz neexistovali. Smart príslušenstvo predstavuje presne to sladké miesto (sweet spot v angličtine znie lepšie) medzi dvoma vyššie uvedenými extrémami. Ponúka nám totiž možnosť získať sofistikované (rozumej nesubjektívne) zdravotné údaje, ktoré sú zozbierané a relevantné len pre našu osobu.
Nudné okienko s vysvetlením pojmu sofistikované údaje
Samozrejme, uvedomujem si, že slovo sofistikované tu môže (a má!) veľmi široký význam. Je dokázané, že výrobky jednotlivých výrobcov dosahujú rozdielnu mieru skreslenia zaznamenávaných údajov (oproti presným zdravotníckym prístrojom a meraniam), od 7%-nej odchýlky (tí najlepší na trhu) až po 20-30%-nú odchýlku.
Treba si však zároveň uvedomiť, že presnejšie meranie, hoci aj s odchýlkou, na úrovni osobnej spotreby nikdy doteraz neexistovalo. Jediná možnosť bola nechať sa napojiť na zložité, ťažké a neprenosné zdravotnícke vybavenie, ktoré nás mohlo sledovať len po dobu a v mieste, kde sme naň boli napojení.
A áno, tým pádom je otázna relevancie každého záveru, ktorý si tu dnes prečítaš - keďže tieto závery pochádzajú z dát, ktoré sa odchyľujú od skutočnosti. Ale predsa len sú to závery (hoci nedokonalé), ktoré nám poskytnú oveľa vyššiu mieru relevancie osobných výsledkov, než štúdie na veľkej vzorke populácie.
Možnosti nám boli dané. Je teraz na nás otázka, ako ich využijeme.
Osobne som nosil fitnes náramok takmer rok (po polroku som písal o mojich zmenách v správaní), počas ktorého som sa občas mrkol na údaje, ktoré o mne zbieral. No ako mnohí iní, nezamýšľal som sa o ich vzájomnom prepojení a ďalšom využití. Potom som začal mať problém s kolenami. Aj nenáročná aktivita mi spôsobovala bolesti, kvôli ktorým som občas ani nemohol vyjsť normálne po schodoch. Nedokázal som však povedať, aká aktivita to spôsobuje a v akej miere. Ťažkosti sa totiž neprejavovali hneď či na druhý deň a vo všeobecnosti mi ich časová následnosť nedávala zmysel. Vtedy som si uvedomil, že si môžem v histórii aktivity v aplikácii k náramku predsa pozrieť, ako dlho, kedy a akú činnosť som vykonával. A potom keby som to porovnal s pocitom bolesti…
Pripravil som si teda tabuľku, do ktorej som každý deň zaznamenával fyzickú záťaž absolvovanú v danom dni (na základe údajov z aplikácie) a stupeň ťažkostí s kolenami, ktoré som pociťoval. A keďže na jednej strane mám rád tvorbu tabuliek a grafov a na strane druhej neznášam plytvanie (hoci aj príležitosťami), povedal som si, prečo si takto na dennej báze nezaznamenávať oveľa viac údajov? Odrazu som mal nový cieľ: minimálne tri mesiace zaznamenávať údaje, ktoré by mohli mať vplyv na moje správanie a následne v nich nájsť nejakú vzorce či závislosti.
Mal som dve podmienky. Na jednom konci to museli byť absolútne merateľné dáta (počet minút aktivity, počet krokov, počet miligramov kofeínu vo vypitej káve či vypité jednotky alkoholu…) a na strane druhej subjektívne hodnotenie, ako sa v daný deň cítim. Takže čo začalo záujmom o príčinu bolesti kolien, nakoniec vyústilo do trojmesačného pozorovania nasledujúcich veličín:
- fyzická aktivita – od 0 do 5 hodnotený stupeň v daný deň absolvovanej fyzickej záťaže, pod 0 si môžeš predstaviť celodenné sedenie v kancelárii, pod 5kou polmaratón,
- 10 000 krokov – ak som v daný deň prekročil túto hranicu prejdených krokov, pripočítal som k predchádzajúcej kategórii +1 bod (išlo najmä o sledovanie zvýšenej záťaže na kolená),
- fyzioterapia – zaznamenaný každý deň, kedy som posilňoval svaly okolo kolena (pre sledovanie ťažkostí pri pravidelnom a nepravidelnom cvičení),
- počet vypitých jednotiek alkoholu po 17:00 – alkohol podľa štúdií znižuje kvalitu spánku, ak sa konzumuje 6 hodín pred spaním. Chcel som si to overiť na sebe. Za 1 jednotku alkoholu sa považuje napr. 20ml tvrdého alkoholu, 80ml vína, 250ml 12 stupňového piva,
- počet káv vypitých po 17:00 – rovnako ako v predchádzajúcom prípade, kofeín podľa štúdií znižuje kvalitu spánku, ak sa konzumuje 8 hodín pred spaním. Jedna káva sa v tomto prípade rovná 7 mg kofeínu (napr. 40 ml espresso).
Tieto veličiny som si zaznamenával každý večer tesne pred spaním. Taktiež som si zapísal subjektívny pocit bolesti v kolenách, ktorý som v ten deň pociťoval. A teraz ostatné subjektívne hodnotenia:
- oddýchnutosť – od 0 do 5; pod 0 si predstav, že nie si schopný ani vôbec vstať z postele a fungovať, pri 5 by si bol ochotný ešte pred ranným croissantom dať si bez problémov 10 kilometrový beh v papučiach,
- nálada – od 0 do 5; pri 0 hrozilo prvému človeku, ktorý ma ráno osloví, že mu vykusnem hrtan, pri 5 slnko svietilo jasnejšie, tráva bola zelenšia a po prebudení by som šiel najradšej vyobjímať suseda,
- pamätanie si sna – áno/nie; niekde som sa totiž dočítal, že čím častejšie si pamätáme svoje sny, tým menej stresu v živote máme (a naopak). Podľa danej štúdie by si človek s priemernou úrovňou stresu mal pamätať sen aspoň po každej druhej noci.
- erekcia – áno/nie; toto bola pre mňa for fun kategória, rovnako ako v predchádzajúcom prípade, dostala sa mi do rúk iná štúdia, ktorá vravela, že najlepším indikátorom stresu pre chlapa je ranná erekcia – čím častejšia sa s ňou budí, tým menej je jeho život stresujúci (a naopak). Podľa danej štúdie by zdravo fungujúci chlap mal mať erekciu aspoň každé druhé ráno. Pripadalo mi to tak absurdné, že som sa rozhodol to pozorovať.
Tieto charakteristiky som si zaznamenával okamžite po prebudení, vzhľadom na ich prchavý charakter. Pri erekcii a pamätaní si sna to hádam ani netreba vysvetľovať ????, no hodnotenie toho, ako som oddýchnutý a akú mám náladu by sa znižovalo, čím neskôr by som ho zaznamenal (predsa len s postupom dňa nám energia a dobrá nálada ubúda).
Zaznamenávacia tabuľka vyzerala takto:
Na konci každého dňa bola ešte jedna kolónka „Poznámka“. Tá slúžila pre udalosti, ktoré sa vymykali normálu a mohli mať vplyv na sledované metriky. Napríklad nočná cesta vlakom (vplyv na oddýchnutosť), týždeň samoty alebo dovolenka (vplyv na náladu a oddýchnutosť), úmrtie v rodine či pohreb (vplyv na náladu a oddýchnutosť) a podobne.
V uvedených troch mesiacoch som sa taktiež snažil minimalizovať iné vplyvy prostredia, ktoré by mohli výsledné hodnoty skresliť. Napríklad pri spánku som udržiaval v spálni ideálne a nemenné podmienky pre spánok (totálna čierno-čierna tma, žiadne elektronické zariadenie v miestnosti, stabilná teplota 18 stupňov počas noci, zaspávanie a budenie sa v tú istú hodinu bez ohľadu na deň, neposúvanie budíku, nepoužívanie displejov 3 hodiny pred spánkom). Pri alkohole to napríklad znamenalo vypitie 1dcl vody na 1 jednotku alkoholu (eliminácia výkyvov v pozorovaní, ktoré by nastalo pitím sladených nápojov alebo nepitím nealka vôbec). A podobne.
Z uvedených dát som následne zostavil korelačné dvojice a sledoval ich vzájomný vplyv. Išlo o porovnanie a vzájomné ovplyvňovanie sa:
- fyzickej záťaže na kvalitu spánku (oddýchnutosť),
- počet skonzumovaného alkoholu po 17:00 na kvalitu spánku,
- počet skonzumovaného kofeínu po 17:00 na kvalitu spánku,
- kvality spánku na náladu,
- vplyv zvýšenej fyzickej aktivity na intenzitu bolesti v kolenách.
Vplyv fyzickej záťaže (aktivity) na kvalitu spánku
V tomto porovnaní ma zaujímal štandardný rozkol medzi dvoma teóriami. Prvá hovorí, že po zvýšenej fyzickej aktivite by sa mal človek cítiť na druhý deň unavenejší. Druhá, naopak, že zvýšená fyzická aktivita prispieva ku lepšej kvalite spánku a teda k oddýchnutosti. Čo na to moje pozorovanie?
U mňa sa do veľkej miery potvrdila druhá teória. Zvýšený fyzický výkon sa u mňa prejavil v podobe kvalitnejšieho spánku a teda vyššieho pocitu oddýchnutosti. Nie je to dokonalá korelácia a na grafe je vidieť aj malé výnimky z tohto pravidla, ale všeobecný trend je pomerne jednoznačný. Ak som sa v daný deň hýbal viac, nasledujúce ráno som sa cítil oddýchnutejší ako obyčajne. Tu si treba uvedomiť aj časový posun meraní – fyzická aktivita (modrá) je zaznamenávaná v deň x a pocit oddýchnutosti v deň x+1. Prerušovaná čiara znamená zmenu pôvodného faktora (zelená zlepšenie, červená zhoršenie) a plná čiara zmenu sledovaného faktora.
Dá sa teda pomerne jednoznačne povedať, že zvyšovanie alebo udržiavanie priemernej fyzickej aktivity počas dňa (u mňa) prispievalo k vyššej alebo aspoň štandardnej kvalite spánku a teda všeobecného pocitu oddýchnutosti (pod priemernou aktivitou si tu predstav aspoň 30 minút stredne náročnej činnosti každý deň – cesta bicyklom do práce, 5km beh ale aj prechádzka svižnejším tempom). Odvtedy sa snažím hýbať aspoň 30 minút každý deň, hoci by malo ísť o svižnejšiu prechádzku na obed alebo vystúpenie pred cieľom o dve zastávky skôr.
Vplyv konzumácie alkoholu na kvalitu spánku
Túto závislosť hádam ani netreba vysvetľovať. Je síce pravda, že pohár červeného vína nám pomôže rýchlejšie zaspať, no kvalitu spánku nám nezlepší, ale presne naopak. Rozhodol som sa sledovať túto závislosť na sebe. Prerušovaná čiara znamená zmenu konzumácie alkoholu (červená smerom nahor zvýšenie, zelená smerom nadol zníženie) a plná čiara znamená zlepšenie (zelená) alebo zhoršenie (červená) spánku. Keďže má ísť o negatívnu koreláciu (menej alkoholu – vyššia kvalita spánku a naopak), treba sledovať následok zvýšenia pôvodného faktora (alkoholu) oproti zníženiu sledovaného faktora (spánku). Alebo naopak.
Prvý mesiac dával môj graf absolútny zmysel. Dá sa v ňom pomerne jednoznačne pozorovať, že zvýšená konzumácia alkoholu pred spaním znížila subjektívny pocit oddýchnutosti na druhý deň. A naopak, keď som alkoholu vypil menej, pocit oddýchnutosti sa zvýšil.
Moje marcové alkoholové okienko Hoci to z uvedených dát vyzerá, že mám problém s alkoholom, nie je to tak. Koncom apríla som zmenil spôsob zaznamenávania jednotiek alkoholu, čo - aby bola zachovaná relevancia údajov naprieč celým sledovaným obdobím - hodnoty zo skorších fáz grafu takmer zdvojnásobili. Taktiež ale musím priznať, že dané obdobie bolo veľmi náročné na sociálne aktivity, počas ktorých som aj uvažoval a obmedzení konzumácie alkoholu. Avšak nakoľko som mal v pláne počas mesiaca máj nepiť alkohol vôbec, povedal som si, že mať zaznamenané oba extrémy nemusí byť z pohľadu dát na škodu.
Od apríla ale táto korelácia prestala platiť. Od apríla je takmer nemožné nájsť v porovnávaných dátach akúkoľvek dlhodobú koreláciu. A v máji, kedy som alkohol nepil vôbec, by sa mala moja oddýchnutosť podľa teórie hýbať na vrchole grafu, k tejto skutočnosti nedošlo. Toto pozorovanie má pre mňa teda zmiešané a nekonzistentné závery.
Pristúpil som k nim tak, že odvtedy mám nastavenú hranicu pre konzumáciu alkoholu na úrovni 14 jednotiek za týždeň (teda 7 panákov alebo 7 veľkých pív alebo 11,5 dcl vína alebo ich kombinácia týždenne). Nie je to úplne dokonalý systém, ale značne ma to obmedzuje v možnosti dlhodobo „uletieť“ v pití a zároveň ma to psychicky neobmedzuje si nejaký večer v týždni užiť príjemné chvíle. Samozrejme sa vyhýbam tomu, aby som všetkých 14 jednotiek minul za jediný večer – mali by byť rozložené podľa možností čo najrovnomernejšie počas celého týždňa.
Vplyv konzumácie kofeínu na kvalitu spánku
Najviac prekvapivé výsledky priniesol práve tento graf. To, že piť kávu pred večierkou nám ku kvalitnejšiemu spánku neprispieva, vie asi každý. Menej ľudí už vie, že pred večierkou – z pohľadu reálneho vplyvu kofeínu na spánok – znamená 8 hodín. Toľko trvá, kým kofeín prestane účinkovať na hormonálne a enzymatické procesy v mozgu, ktoré sú spojené so spánkom. Preto som sledoval každú vypitú kávu po 17:00. Pod kávou sa v mojom prípade rozumie espresso (40 ml – 7mg kofeínu), ak niekto pije lungo, capuccino či niečo podobné veľké, ide o 14mg kofeínu.
Ako som už spomínal, uvedené výsledky naznačujú (u mňa) nulovú koreláciu medzi pitím kávy a kvalitou spánku. Pocit oddýchnutosti sa na druhé ráno po dni s vypitou kávou po piatej hodine raz javil vyššie, raz nižšie. Je síce pravda, že osobne som nikdy primárne nepil kávu, keď som bol unavený, nakoľko po jej vypití necítim efekt kofeínového nabudenia.
A čo sa týka záverov tohto pozorovania, pitie kávy, zdá sa, nemá vplyv na kvalitu môjho spánku. Neznamená to však teraz, že si dám kávu aj o deviatej večer, no už nemám také výčitky, ak dostanem chuť na pohárik hnedého zlata po príchode z práce.
Vplyv kvality spánku na náladu
Týmto porovnaním som plánoval zistiť, či všetky vyššie pozorované závislosti a ovplyvňovanie kvality spánku má v konečnej miere význam. A to v tom zmysle, či mám po kvalitnejšom spánku (subjektívne) lepšiu náladu.
Ako je z grafu vidno, kvalita spánku mala v mojom prípade a v sledovanom období pozitívnu koreláciu, takmer približujúcu sa k absolútnej vzájomnej závislosti. Jediný zaznamenaný výkyv – 10. mája – bol spôsobený náhlym úmrtím dvoch blízkych osôb v priebehu dvoch dní. Hoci som sa subjektívne vtedy vyspal priemerne, náladu som mal pod psa.
Tento graf, hoci je zo všetkých uvedených grafov najsubjektívnejší (lebo porovnáva dva subjektívne pocity), má pre mňa najväčšiu hodnotu. Keďže moja nálada ovplyvňuje až hrozivo veľa ďalších súvislostí (produktivitu v práci, kvalitu medziľudských vzťahov, chuť do aktivít, chuť do jedla a mnohé ďalšie), tento graf mi potvrdil, že dobrú nápadu dosahujem lepším spánkom a preto by malo byť mojim cieľom dbať na čo najvyššiu kvalitu spánku s cieľom zlepšiť si tak mnohé ďalšie aspekty života.
Vplyv fyzickej aktivity na bolesť kolien
A dostávame sa k tomu, kvôli čomu celá táto zábavka vznikla. Čo teda tie kolená? Podľa v súčasnosti najväčšej autority v oblasti fyziológie a liečenia kolien na Slovensku – p. doktora Jána Grauzela a na základe niekoľkých výsledkov z rentgenov a magnetických rezonancií mám v oboch kolenách nadmerne poškodené chrupavkové tkanivo. Jednoduchšie povedané, moje kolená na záberoch z medicínskych prístrojov pôsobia ako kolená 70 ročného človeka. Môže za to jednak genetická predispozícia a jednak, že som posledných 20 rokov hrával 3x týždenne futbal na tvrdých povrchoch. Časté a prudké zmeny smerov a bez odpruženia si vybrali svoju daň. Chrupavka je navyše neobnoviteľné tkanivo, nedorastie, nezregeneruje sa, dá sa iba spomaliť jej ďalšia degradácia. To pre mňa v praxi znamená doživotný koniec akýmkoľvek športom, v ktorých sa koleno otáča mimo os končatiny (teda aj plávanie štýlom prsia). Prakticky mi ostáva len chôdza/beh, plávanie štýlom kraul a bicykel. V obmedzenej miere turistika, tam však pozor na nerovné povrchy (áno, viem, ako to smiešne znie). A doživotná potreba posilňovania svalov okolo kolena 3x týždenne (aby prenášali na seba kĺbovú záťaž z kolena). V opačnom prípade prichádza bolesť.
Toto viem teraz, ale prišiel som na to len vďaka tomuto sebapozorovaniu. Takže k samotným výsledkom.
Zopakujem, že celé toto pozorovanie vzniklo pre to, lebo som si nevedel vysvetliť prichádzajúcu bolesť v kolenách. Tá sa objavovala náhle, aj keď som deň-dva pred ňou nevykonával veľkú fyzickú aktivitu. A naopak, po zvýšenej aktivite som niekoľko dní nič necítil. Po troch mesiacoch som odhalil pravú príčinu. Nakoľko chrupavka neobsahuje nervové zakončenia, nie je možné v nej pociťovať bolesť. Preto po jej záťaži chvíľu trvá, kým sa tlak z tejto záťaže rozloží na okolité tkanivo, ktoré už nervové zakončenia obsahuje a až to začína bolieť. Ako možno vidieť na grafe, bolesť (tmavé stĺpce) sa dostavila až po 8-11 dňoch od fyzickej záťaže (modrá čiara). Tento interval sa po troch mesiacoch ukázal ako pravidlo.
V polovici apríla som aj napriek bolestiam otestoval situáciu, ako kolená zareagujú na zvýšenú a pokračujúcu aktivitu počas pociťovanej bolesti. Tu možno vidieť, že efekt nastal takmer okamžite a bez oneskorenia. Bolesť pokračovala aj počas nasledujúcich dní a aj sa zintenzívnila.
Taktiež možno vidieť, že pri pravidelnejšej fyzioterapii bolesť nenastávala tak často alebo len v nízkych intenzitách. Akonáhle sa časový rozostup medzi fyzioterapiou rozšíril, objavila sa aj bolesť. Ponaučenie, ktoré som si z tohto zobral, je pravidelne posilňovať svaly okolo kolena a voliť také športy, pri ktorých dochádza k rotácii kolien do strany či potreba zdolávať nerovné povrchy len v minimálnej miere. Pri dodržiavaní týchto dvoch pravidiel bolesť prichádza len málokedy. Naopak, ak by som mal povedať, čo je najhoršie pre moje kolenné kĺby, je to nosenie ťažkých bremien a úplne najhorší variant je nosiť ich po schodoch. V týchto prípadoch u mňa dochádza k tak intenzívnej bolesti, že mám problém v nasledujúcich dňoch vyjsť/zísť po schodoch bez pridŕžania sa či krívania.
Ak niekto trpí podobnými problémami a celé mu to príde príliš náročné a život komplikujúce, je to preto, lebo je to tak 🙂 Tiež ma po celej tejto tortúre zaujímalo, či existuje nejaká medicínska skratka, hoci aj nákladná, ktorá by ma zbavila bolesti, potreby sa obmedzovať a chodiť do posilňovne cvičiť na fitlopte a balančnej plošine 3x do týždňa. Nie je. Diskutoval som moje problémy a všemožné alternatívy niekoľkokrát s p. Grauzelom, prakticky aj úplná výmena kolien za titánové náhrady nezaručí, že rovnaké nepríjemnosti nebudem riešiť aj ako kyborg. Nehovoriac o tom, že ide o tak masívny zásah do tela a štruktúry mnohých tkanív, že to môže vyvolať aj ďalšie problémy a komplikácie, ktoré s ľudskými kolenami nemusím riešiť. Skúšal som aj injektáž kyseliny hyalurónovej priamo do oboch kolenných kĺbov, no zázraky to nespravilo.
Jednoducho treba sa zmieriť so situáciou, pravidelne cvičiť a nájsť lásku v športoch, ktoré mi doteraz neprišli možno až tak atraktívne. A trpezlivo čakať na nové postupy a zázraky v oblasti medicíny 🙂
Záver
Ak by si si chcel z uvedeného zobrať ponaučenia či nejaké nové nastavenie do svojho života, znova musím upozorniť, že ide o subjektívne výsledky vyplývajúce z môjho osobného pozorovania. Možno ťa potešila správa, že pitie kávy podvečer nemá vplyv na spánok, no to, čo platí pre mňa, nemusí platiť aj pre teba. Pokojne sa ti môže stať, že po jednom espresse o siedmej večer budeš počítať ovečky do 3. Alebo pol štvrtej. Každý sme iný a pre každého môže platiť niečo iné.
V každom prípade, jednu vec ti musím odporučiť. Múdre náramky sú oproti minulosti v dnešnej dobe už relatívne lacné. Ak ti nie je ľúto obetovať +/- 100 až 150€ EUR za takú značku a typ, ktorých produkované výsledky sú najmenej skreslené, kúp si jeden. Všímaj si, čo robíš, ako to robíš, a kedy to robíš. Vnímaj, ako sa pri tom a po tom subjektívne cítiš. Pokojne si to aj nejakú dobu zaznamenávaj. Možno v skutočnosti reaguješ úplne inak na všeobecne zaužívané predstavy a normy. Možno ti takéto zistenie uľahčí alebo spríjemní život na niekoľko nasledujúcich rokov. Za to taká investícia stojí, nie?
Chceš vedieť, keď napíšem ďalší podobný článok? Prihlás sa na odber RuFslettra a dozvieš sa to ako prvý!
