Ak ste si otvorili môj blog aj po tom, čo na ňom vyše mesiaca nič nové nepribudlo, som vám vďačnejší ako akémukoľvek inému čitateľovi.
Klamal by som, ak by som tvrdil, že som nemal čas niečo nové napísať. Pretože čas sa vždy nájde. V skutočnosti išlo o istý osobný experiment, kedy som si mesiac povedal, že sa nedotknem ničoho, čo by akokoľvek pripomínalo slová „sociálna“ alebo „sieť“. To znamená ani blog, ani youtube, nič.
No ale teraz tu opätovne stojím (teda sedím). Prehodnocujem niektoré svoje pravidlá, čo sa blogu týka, takže sa môže pokojne stať, že časom zbadáte menšie zmeny, možno aj radikálnejšieho charakteru. Sám teraz neviem. Nazvime to živý organizmus, čo poviete? Čo sa však týka vás, mojich čitateľov, chcel by som vám oznámiť a zároveň sľúbiť jednu vec. Odteraz nebudem prispievať pravidelne. Prečo?
Zistil som, že pravidelnosť mala dlhodobý dopad na kvalitu mojich textov. Aj keď ich možno ešte nečíta priveľké množstvo ľudí, stále ma trápilo viac, že sú menej kvalitné ako to, že nie sú na čas. Preto odteraz, keď sa tu niečo objaví, bude to preto, že som si myslel, že mám čo povedať (a že ma bude niekto počúvať) a/alebo som si o danej problematike naštudoval dostatočné množstvo faktov, aby som daný príspevok mohol subjektívne nazvať objektívnym.
Taktiež som z blogu vymazal niekoľko príspevkov, ktoré nezapadali do tohto nového konceptu, ktorý chcem odteraz dodržiavať. Možno si to všimnete, možno nie. Poďme teda na to. A aby som bol trochu férový, začneme recenziou knihy, ktorá ma k tomuto kroku priviedla.
