4. júna 2021 - faktografia, filozofia, recenzie kníh

William B. Irvine- Ako žiť dobrý život

dĺžka článku: 4 minúty
recenzovaná česká verzia

Odjakživa hovorím, že kto chce zistiť, či by ho vôbec stoicizmus zaujal, mal by začať Epiktétovým manuálom (recenzia). Avšak po prečítaní knihy Ako žiť dobrý život som toto moje presvedčenia musel vážne prehodnotiť.

Autor a prostredie v dvoch vetách
William Irvine je americký filozof, autor siedmych kníh, profesor filozofie a stoik. V knihe Ako žiť dobrý život predstavuje stoicizmus nováčikom vo filozofii alebo ľuďom, ktorý prejavujú o tento smer záujem, ale nevedia tak úplne, kde začať. 

Osobne v stoicizme nováčikom nie som, ale na zmienku o tejto knihe som narazil v dielach viacerých moderných stoikov. Keď som o nej čítal už asi štvrtýkrát, kúpil som si ju. A hoci som sa veľa nového nedozvedel, veľmi som ľutoval, že som túto knihu neobjavil v čase, keď som so stoicizmom začínal.

Predpokladajme, hovorí Epiktétos, že sa nám niekto rozbije hrnček. Pravdepodobne sa nahneváme a táto udalosť rozhodí náš vnútorný pokoj. Jedným spôsobom, ako sa tejto zlosti vyhnúť, je myslieť na to, ako by sme sa cítili, ak by sa to isté stalo niekomu inému. Keby sme boli v niekoho dome, kde niekto rozbije hrnček - je nepravdepodobné, že by sme sa rozčúlili, naopak, možno by sme sa snažili upokojiť nášho hostiteľa tým, že by sme povedali: "Je to len hrnček, to sa stáva."

Irvine totiž privádza čitateľa k úvodu do filozofie trochu inak. Neponíma ju očami starovekých filozofov v tógach, ale prostredníctvom problémov, ktoré musí riešiť moderný človek. Hnev, urážky, smútok, honba za slávou, zmena miesta a nakoniec smrť. A pri každej téme vyberá to najlepšie, čím starovekí mudrci (Epiktétos, Marcus Aurelius, Seneca, Musonius Rufus, Cato mladší a iní) k danej téme prispeli, čo k nej napísali či povedali. Čitateľ tak dostane k jednej téme alebo situácii destilát hneď niekoľkých rád, ako sa s ňou potýkať. Všetko pekne, úhľadne, na jednom mieste. A čo by sa aj mohlo zdať menej jasné, autor ďalej vysvetľuje.

Kľúčom ku šťastiu je teda predísť (hédonickému) adaptačnému procesu. Najľahšou cestou ku šťastiu je naučiť sa chcieť veci, ktoré už máme.

Predstavme si človeka, ktorého majetok bol zredukovaný iba na spodnú bielizeň. Okolnosti by mohli byť ešte horšie: mohol by o spodnú bielizeň prísť. Stoici hovoria, že by urobil dobre, keby nad touto možnosťou premýšľal. Predpokladajme teda, že o svoju bielizeň prišiel. Ak ostane zdravý, okolnosti opäť môžu byť horšie - čo stojí za úvahu. A ak sa jeho zdravie zhorší? Môže byť vďačný, že je stále nažive. 

Ďalšou sympatickou vlastnosťou knihy je, že autor presne vystihol mieru, kedy je ešte vhodné citovať starých stoikov a kedy radšej použiť modernú interpretáciu starovekej rady. Predsa len, hovoriť o trhu s otrokmi je už trochu zbytočné. Taktiež si ako príklady vyberá situácie či miesta, s ktorými sa stretne moderný človek, nie staroveký Riman. Čitateľovi sa tak nezamotá hlava z nadužívania teórie a aj zložité koncepty dokáže jednoduchšie pochopiť.

Rímski stoici propagujú ďalší cieľ: dosiahnutie vnútorného pokoja - psychologického stavu, ktorý sa vyznačoval absenciou negatívnych emócií, ako je zármutok, zlosť, úzkosť a prítomnosti pozitívnych emócií, ako je radosť.

Extrémne sa mi páčilo, že táto kniha vypĺňa veľa "bielych miest", ktoré sú v iných dielach stoikov pomerne bežným javom. Častokrát totiž čitateľ v inej literatúre narazí na problém, kde mu je vysvetlený základný princíp a... nič. Teóriu síce pochopí, ale hneď mu napadnú minimálne dve situácie, kde je použitie danej teórie nemožné. Irvine tieto biele miesta vypĺňa a to veľmi dobre.

Stoici odporúčajú, aby sme sa vyhýbali priateleniu sa s tými ľuďmi, ktorých hodnoty boli skazené, pretože by mohli znečistiť hodnoty naše vlastné.

Čo sa mi osobne nepáčilo, bol autorov prístup k jednému zo základných pilierov stoicizmu - dichotómii kontroly (urobil z nej totiž trichotómiu). Chápem, že aj filozofia môže byť dynamická veda a každý filozof môže mať svoju interpretáciu, ale toto mi prišlo cudzie originálnemu konceptu stoikov. Ak by som to však zobral pohľadom človeka, ktorý o stoicizme číta prvý raz a primárnym cieľom je pochopiť (nie filozofovať), tak to môže pomôcť účelu.

Krátke zhrnutie
William Irvine knihou Ako žiť správny život približuje starovekú filozofiu stoicizmu modernému čitateľovi - nováčikovi. K jednotlivým konceptom pristupuje opačne, ako väčšina autorov - zoznámi čitateľa so situáciou, ktorú pozná, a až potom hovorí, ako k nej pristupovali jednotlivý stoici. Taktiež užíva výrazy, ktoré sú modernému človeku bližšie, čím filozofia stoicizmu jednoznačne získava na zrozumiteľnosti a slúži to k ľahšej pochopiteľnosti.

Túto knihu si kúp, ak:

  • nemáš osvojenú žiadnu životnú filozofiu, podľa ktorej sa riadi tvoj život (nemusí to byť práve stoicizmus, ale aj potrebe mať nejakú životnú filozofiu je kniha dobrým sprievodcom),
  • ťa zaujíma stoicizmus, ale nevieš, kde presne by si mal začať,
  • zaujímajú ťa alternatívne riešenia na zvládanie náročných životných situácií, akými sú napríklad hnev, smútok, smrť, urážky a podobne.

Knihu si môžeš kúpiť napríklad v Martinuse v tlačenej (13,58€) podobe.

Napísal Peter Rúfus v kategórii faktografia, filozofia, recenzie kníh

Diskusia nie je povolená.