3. júna 2019 - myšlienky z RuFslettra, názory, zo života

Čo by mali ženy vedieť o mužoch so ženami na materskej

Pred prečítaním tohto príspevku vrelo odporúčam prečítať si článok, ktorý ma inšpiroval k jeho napísaniu - Skutočná pravda: Čo by mali muži vedieť o ženách na materskej...

V poslednej dobe akoby sa s článkami o ženách na materskej roztrhlo vrece. Pripomínajú mužom, že matka je zamestnanie, dôležitejšie než to ich (nech je akékoľvek), že materská dovolenka vôbec nie je dovolenka, že nech robia (muži) čokoľvek, nie je to ani v porovnaní toľko, čo odrobí žena a nech sa snažia akokoľvek, stále to bude málo...

Odporúčam si uvedený článok prečítať, zaberie to len 5 minút a pochopíš presne, o čom ďalej píšem. Článok v skratke hovorí o tom, že žena na materskej nemá nič pod kontrolou, je bez výsledkov, na ktoré by mohla byť hrdá, dostáva sa jej málo vďačnosti, pracuje viac ako 12 hodín denne a je bez komunikácie a podpory. Že toto všetko by si mal uvedomiť každý muž, ktorý domov príde a čuduje sa, prečo dieťa plače, obývačka je plná hračiek a rozhádzaných vecí, v kuchyni sa váľajú špinavé riady, umývačka od rána ešte nebola vyložená a na stole čaká všeličo, len nie teplá večera. A že žena ho nevíta s úsmevom, namaľovaná a prísľubom večerného sexu, ale podáva mu so škrípajúcimi zubami dieťa s plnou plienkou, nech si ho berie kam chce.

Iste, mnohé z vyššie uvedeného je pravda a so všetkým súhlasím. Nechystám sa tu teraz znevažovať materstvo či bagatelizovať úlohu matky v kontraste s úlohou muža v rodine. Sám neviem, či by som to dokázal dlhodobo robiť a mať okrem zvládnutej výchovy dieťaťa aj poriadok, navarené jedlo či úsmev na tvári.

Čo je však zarážajúce, je tá nevyváženosť názorov na tomto fronte. Všetky články sú o matkách, všetky sú napísané ženami a žiadny z nich ani len zmienkou neopisuje situáciu muža, ktorý do takejto situácie prichádza, či aké je v danej chvíli psychické rozpoloženie. Jasné, že na internete po chvíli hľadania nájdeš zopár článkov o mužoch na materskej. Väčšina z nich má humorný charakter so zmienkami typu: muž pri čítaní rozprávky zaspí skôr ako dieťa, malému prilepí na tričko prachovku a týmto spôsobom sa stará o poriadok a podobne. Dva či tri z týchto článkov dokonca napísali aj muži, ale tie majú rovnako humorný charakter. Či už účelovo, lebo to berú viac s humorom, alebo nechcú dať najavo slabosť, alebo akýkoľvek iný dôvod. Výsledok je však rovnaký - neopisujú situáciu muža, ktorý príde po pracovnom dni domov.

Takže dovoľ mi, aby som ti teraz ponúkol vlastný "protičlánok":

Skutočná pravda: Čo by mali ženy vedieť o mužoch so ženami na materskej...

Prečo manžel pri návrate domov nevchádza do bytu usmiaty a šťastný? Ešte je len vo dverách a už cítim podráždenie a nechuť - poťažká si nejedna žena na materskej, ktorej muž práve prišiel domov. Lenže jedna vec je, ako to vyzerá a druhá, aká je skutočná pravda...

Muž so ženou na materskej - tejto pojem vyvoláva v mnohých ľuďoch a najmä ženách predstavu, že takýto muž prichádza po práci domov rovnako, ako do nej ráno odchádza - oddýchnutý, najedený, s rovnakou náladou, akou ráno odchádzal (alebo ešte lepšou).

To okrem iného vysvetľuje, prečo ženy často očakávajú, že ich drahá polovička sa po návrate z práce objaví vo dverách s úsmevom na tvári.

Čakajú, že ich partner bude vždy svieži, odpočinutý, veselý bez potreby oddychu (pretože v podstate jeho práca nie je tak náročná ako starať sa o dieťa).

BEZDÔVODNE PODRÁŽDENÝ? ČASTEJŠIE NESPOKOJNÝ, NEŽ ŠŤASTNÝ? NEVĎAČNÝ? SKUTOČNÁ PRAVDA JE CELKOM INÁ...

Predpokladá sa, že muž po návrate z práce odhodí tašku do rohu, ženu prehne v páse francúzskym bozkom, dá jej kyticu, zoberie dieťa a bude sa s ním hrať najbližšie tri hodiny. A keď dieťa večer zaspí, ešte umyje podlahu.

To je trošku zveličené, no ženské predstavy sú neraz veľmi podobné.

Zo ženského pohľadu je to prosto tak - ona je tá, ktorá pracuje minimálne 12 hodín denne (nie ako jej muž), stará sa o dieťa, domácnosť a varenie. Tak si predsa zaslúži mužovu úctu.

Ak žena takéto správanie od svojho muža nedostáva a teda nenapĺňajú sa jej očakávania, môže ju to frustrovať. Môže si dokonca myslieť, že ju muž nemiluje alebo si ju dostatočne neváži. Pravda je ale iná... Tak ako sa navzájom pochopiť?

Dobre, tu prestanem kopírovať formát a rétoriku článku, na ktorý sa odvolávam. Chcel som len navodiť atmosféru, akú väčšina týchto článkov vyvoláva - a čo si autorky či čitateľky možno neuvedomujú - vyvolať na strane muža pocit viny ešte predtým, než dôjde k samotnej podstate. Zo ženského pohľadu to tak vnímané možno nie je, pretože to opisuje ich bežnú situáciu (v pôvodnom článku, nie tu), takže čitateľky len súhlasne prikyvujú a považujú túto časť za rovnako dôležitú, ako nasledujúce odhalenia. Chápem, prečo je to tak (článok predsa musí emocionálne zaujať). V skutočnosti však ide o podprahové ponižovanie druhej strany. Ak to muž nezoberie rovno ako nepodloženú urážku, tak minimálne mu to vyšle signál, že nie je dostatočne inteligentný na to, aby to pochopil sám od seba, tak mu to treba takto po lopate napísať.

Skutočný výsledok v tomto bode článku je (dámy, ak sa chystáte v budúcnosti niečo podobné poslať vašej polovičke), že muž je buď znechutený a článok rovno zatvára, alebo je podráždený a tým pádom nevníma ďalšie fakty v článku so 100% pozornosťou. Jeho podráždenie ho stavia do zaujatej pozície a nasledujúce skutočnosti bude znevažovať, aby si mohol pred sebou zachovať svoju tvár. Nie preto, že je muž. Ale preto, že je to bežná reakcia človeka, na ktorého sa spustí lavína kritiky, než vôbec príde na reálne fakty. Darmo budete zvieraťu zahnanému do kúta vysvetľovať, že sa mu nechystáte ublížiť.

Aj preto som v podstate okopíroval prvú polovicu článku a len v nej prehodil role. Cítili ste to, dámy? Takže nehádžme na seba citový jed ešte pred tým, než sa chceme racionálne baviť o dôležitých veciach.

Tak, a teraz môžeme prejsť bez žurnalistických barličiek k reálnej podstate veci. A ja nebudem ani hovoriť o mužovi, ako pracujúcom či živiteľovi rodiny. I keď je to bežná prax, existujú aj ženy, ktoré pracujú pre svoju rodinu a zaslúžia si toto uznanie. Preto budem používať pojem pracujúci rodič.

Takže čo by mal vedieť rodič na materskej o tom, ako vníma život jeho pracujúca polovička?

1. Neúmerný nárast stresu
Narodenie dieťaťa predstavuje pre zarábajúceho člena rodiny permanentné zvýšenie tlaku na jeho osobu. Jednoducho povedané, rovnica 2 ľudia = 2 príjmy sa mení na 3 ľudia = 1 príjem.

Pracujúci rodič je odrazu jediným, kto prináša peniaze do domácnosti. Začína na neho doliehať stres z dvoch podstatných zmien v jeho živote: prijatia zodpovednosti za životy dvoch ďalších ľudí a zo straty kontroly nad vlastnými peniazmi.

Zodpovednosť má namiesto za seba odrazu za celú svoju rodinu. Ak v práci urobí chybné alebo zlé rozhodnutie, môže o ňu prísť, v rodine nebudú peniaze, dieťaťu nebude čo obliecť, bude problém s jedlom... Katastroficky napísané, ale takto to v podstate v našich hlavách funguje už od doby lovcov-zberačov.

A strata kontroly nad svojimi financiami a výdavkami. Doteraz bol pracujúci rodič plne zodpovedný za spotrebu 100% svojho príjmu. Teraz nemalú, ak nie podstatnú, časť z neho odovzdáva iným osobám a nemá nad jej spotrebou takmer žiadnu kontrolu.

Jednoducho povedané, musí si dávať dobrý pozor, aby neprišiel o svoj príjem a keď sa mu to podarí, polovicu z neho odovzdá rodine (samozrejme nehovorím, že to tak nemá byť, zameriavam sa len na psychickú daň tejto skutočnosti).

A tento stres nie je len krátkodobý. Pracujúci rodič si naňho nezvykne po pol roku. Existuje v ňom celý ten čas, kým je jediným živiteľom rodiny, číha v jeho hlave, pôsobí naňho a núti ho premýšľať o každom životnom rozhodnutí priamo cez túto optiku. A to nespomínam situácie, kedy sa kvôli bezpečnosti príjmu musí pred ostatnými ponižovať alebo ísť proti vlastnému presvedčeniu. Ak majú partneri deti dve, môže to trvať aj niekoľko rokov.

2. Nárast povinností a ich presun do nevyhovujúceho času
Keď má dvojica bývanie len pre seba, podelia si povinnosti v domácnosti, nákupy a práce okolo domu a vykonávajú ich vo svojom voľnom čase, väčšinou po práci alebo cez víkend.

S príchodom novorodenca pribudnú pracujúcemu rodičovi nové povinnosti súvisiace s dieťaťom. No stále tu ostávajú aj tie staré. Popri vyčlenení si času na dieťa musí stále chodiť do roboty a rovnako sa musí starať o veci okolo domácnosti. Tie však často nemôže robiť v pôvodnom čase, z mnohých  dôvodov. Ťažko sa hodinu vysáva, keď dieťa s hračkami zapĺňa celý byt, o 15 minút treba urobiť večeru a potom najesť sa sám alebo okúpať dieťa. A keď už spí, vysávať sa nedá (znova, len jednoduchý príklad za všetky).

Preto ostávajú pracujúcemu rodičovi len tri možnosti:  1) robiť uvedené v nevyhovujúcich časoch (čo často znamená tesne pred vlastným spánkom, alebo keď je vonku pekne), 2) robiť tieto práce na úkor vlastných záujmov (posilka ráno, čítanie knihy večer...) alebo 3) nerobenie ich vôbec.

Netreba hovoriť, že výber ktorejkoľvek z nich ďalej zvyšuje mieru stresu vyvíjaného na jedinca.

3. Pracujúci rodič neprichádza o šiestej domov oddýchnutý a s čistým štítom
Tretí bod je destiláciou prvých dvoch. Pracujúci rodič musí vo svojom zamestnaní podávať minimálne rovnaký výkon, aký podával doteraz, reálne však ešte väčší (nakoľko je teraz jediným zdrojom príjmu rodiny) a popritom musí zvládať oveľa viac povinností, než pred narodením dieťaťa. A v tom nie je zahrnutá len časová optimalizácia úloh opísaná vyššie, ale aj množstvo ďalších skutočností spojených s rodinným životom, napr. drastickým znížením voľnočasových aktivít, minimalizáciou partnerského života či neustálym robením množstva kompromisov - so sebou samým, s dieťaťom, s partnerom, so starými rodičmi dieťaťa a podobne.

A k tomu ešte jeden významný faktor - celý tento mechanizmus musí fungovať, aj keď je spánok pracujúceho rodiča 3-5x v noci prerušený plačom dieťaťa. Aj keď k dieťaťu nevstáva, stále ide o výrazný zásah do spánkových cyklov v podobe náhlych prerušení. Bez ohľadu na to, že v práci musí ráno znova podať plnohodnotný výkon a večer sa očakáva, že príde domov plný energie na ďalšie povinnosti.

A takýchto nocí (a dní) je mnohokrát hneď niekoľko za sebou...

4. Pracujúci rodič v partnerovi stráca podporu, ktorú v ňom mal doteraz
Tento bod pravdepodobne prekvapí viaceré ženy. Hoci sa na ich schopnosti alebo ochote vypočuť si manžela nič nezmenilo, muž sa pred nimi uzavrie.

Nie je to však preto, že by citovo ochladol. Ale predstavme si situáciu pred dieťaťom - pár sa po práci stretáva doma, dá si pohárik, jeden si ponadáva na svojich kolegov, druhý na hlúpeho šéfa, vypustia tak stres a frustráciu do priestoru, uľaví sa im a idú ďalej.

Toto sa však príchodom dieťaťa mení. Máloktorí z mužov príde domov a začne si sťažovať tak, ako to robil roky predtým. Dôvody sú najčastejšie dva. Prvým z nich je vlastná hrdosť (ťažké je sa priznať, že sa bojím, že nie som dosť dobrý na zabezpečenie rodiny) a druhým je akási mužská forma "empatie" - prísť domov a vypustiť svoj hnev/stres/frustráciu na partnera, ktorý toho má po celom dni už beztak veľa a ešte mu tak pridať...

Prirodzene tak pracujúci uzatvára istú svoju časť pred svojim partnerom, ktorá mu doteraz bola stále otvorená. Rozhodne to však nie je z ochladnutia vzájomných citov. Je to forma ochrany toho druhého.

5. Pracujúcemu rodičovi sa nedostáva vďačnosti/zadosťučinenia/odmeny za vyššie uvedené zmeny
Toto môže vyzniež pre pracujúcu stranu (z pohľadu rodiča na materskej) trochu ješitne. Robí viac v práci, pričom peniaze neostávajú len jemu, robí viac doma, v nevyhovujúcich časoch, to všetko popri zvýšenej záťaži a strese a znížených možnostiach na ich vybitie - či už vo forme vlastných aktivít alebo rozhovoru s partnerom. K tomu sa musí vyrovnať s prepadom frekvencie sexu, nárastom počtov kompromisov a ľudí, s ktorými ich musí robiť a zachovaním si psychického zdravia pri zníženej kvalite spánku.

A nedostáva za to nič naspäť - a teraz zámerne použijem analógiu z článkov o ženách na materskej - hoci len v podobe teplej večere.

V tomto prípade teplá večera pre pracujúceho nepredstavuje jeho nevyvrátiteľný nárok za jeho nadpozemské služby, ako to väčšina daných článkov propaguje. Teplá večera preňho predstavuje pätnásť minútovú oázu pokoja po celom tom šialenstve, ktoré zažil od rána v práci a pred celým tým šialenstvom, ktoré bude po nej doma pokračovať.

Pričom za tú večeru sa dá doplniť hocičo. Naliata whisky, zapálená sviečka na stole, pripravené papuče za dverami, raňajky do postele.... Nejde o povinnosť, ide o gesto. Tak, ako je od pracujúceho pekné, keď sa objaví doma s kytičkou - malé gesto ocenenia toho, čo rodič na materskej robí - rovnako pekné je, ak rodič na materskej malým gestom ocení toho druhého za to, čo prináša domov on (a čo, naopak, necháva za prahom domácnosti).

Takže ak už aj niekto chce pracujúcemu po príchode domov vraziť do rúk plačúce dieťa alebo vysávač, odporúčam s tým počkať desať minúť a namiesto toho mu podať panáka/čaj/hrnček kávy/teplý sendvič. Desať minút po celom dni rodiča na materskej z biedy nevytrhne, no pracujúcemu poskytne maličkú oázu pokoja v oceáne stresu a dá mu najavo, že aj jeho prínos je vnímaný. Tak, ako materská nie je dovolenka, tak ani on nechodí do práce oddychovať.

Ten princíp je veľmi jednoduchý. Nemôžeme očakávať, že druhý ocení našu prácu doma s dieťaťom, keď my nie sme ochotní oceniť jeho prácu mimo domov pre dieťa. Nemôžeme očakávať gestá a pochopenie, keď sami gesto a pochopenie neponúkneme. Nastavte si vzťahovú rovnicu tak, že budete druhému 60% dávať a 40% od neho očakávať. Urobí vás to nielen vzťahovo štedrejšími  ale aj chápavejšími.

 

Napísal Peter Rúfus v kategórii myšlienky z RuFslettra, názory, zo života

Napíšte komentár