17. mája 2017 - recenzie kníh

Ryzsard Kapuściński – Šachinšach

predpokladaný čas potrebný na prečítanie článku: 4 minúty

O Kapuścińskom som vám písal už minule a nie raz. Tentoraz sme sa spolu vydali do Iránu, voľakedy mocnej a modernej krajiny, ktorú, ako to už mnohokrát býva, dokázal zničiť jeden jediný človek.

Autor a prostredie v dvoch vetách:
Ryzsard Kapuściński bol významný poľský reportér, novinár a publicista, ktorý vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu na pozícii zahraničného korešpondenta v mnohých krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky patrí medzi najprekladanejších poľských autorov, za čo obdržal viac ako 40 cien a vyznamenaní. Šachinšach popisuje obdobie vlády šacha Rezu Pahlavího, ktorý uveril a až do konca veril, že je milovaným vládcom svojho ľudi, pričom strieľaľ do davov a všetkých svojich odporcov väznil alebo rovno popravoval.

Šachinšach sa od Impéria a Ebenu značne odlišuje. Zatiaľ, čo v predchádzajúcich dielach Ryzsard takpovediac skladal celkový obraz kontinentu z jeho jednotlivých sklíčok (v podobe odlišných geografických lokalít), v tejto knihe sa zameriava na jednu krajinu počas štyroch dekád jej existencie. Ide o obdobie päťdesiatych až osemdesiatych rokov, obdobie vlády jedného z najkrutejších diktátorov Stredného východu - Mohammada Rezu Pahlavího.

Irán, ako pozostatok mocnej Perzskej ríše, bol počas vlád svojich predchodcov jednou z najvyspelejších a najmodernejších krajín regiónu. Ako to však býva, stačí jedna osoba s dostatočnou mocou, aby zmenila celú krajinu na nepoznanie.

Ryzsard popisuje genézu šachovej moci, pričom v úvode nás oboznamuje so situáciou v krajine za jeho predchodcu a s okolnosťami vedúcimi k šachovmu vzostupu. Následne spoznávame šachovu povahu. V tomto bode Ryzsard zapína svoj výnimočný opisný štýl na plné obrátky, príbeh sa stáva osobným a výstrelky zvrchovaného vládcu prežívame takpovediac spolu s obyčajnými ľuďmi. Šach sa dostal k takmer neobmedzeným finančným prostriedkom tečúcim z ropy, ktorá bola hlavným vývozným artiklom krajiny, navyše v období, kedy jej cena a produkcia určovali pohyby svetovej ekonomiky.

Ryzsard skvelo opisuje paradoxy iránskeho vládcu. Šach chcel napríklad urobiť z iránskej armády jednu z najmocnejších vo svete - objednal zo zahraničia tisíce tankov, stíhačiek a inej vojenskej techniky. Po ich dodaní však zistil, že tieto stroje vlastne nikto z iránskej armády nevie ovládať, tak zostali odparkované v púšti a nikdy sa nepoužili. Následne sa za túto nevzdelanosť  nahneval na svojich poddaných (pričom v krajine neexistovali školy, ktoré by ich na to pripravili). A kolotoč sa rozkrútil.

Krátke zhrnutie:
Na 160 stranách menšieho formátu sa ocitnete v Iráne. Na rozdiel od iných Ryzsardových kníh nesledujete vzostup krajiny, ale jej postupný úpadok spôsobený samoľúbosťou a rozmaznanosťou jej šacha. Na rozdiel od iných Kapuścińskeho kníh sa nestretávate s množstvom rôznych ľudí na rozličných miestach; dej sa odohráva v jedinej krajine a jeho hlavnými hrdinami sú (okrem obyčajných ľudí) vládca a jeho dvorania.

Moje hodnotenie: 3/5
Z môjho pohľadu príbeh trpí geografickou a charakterovou uniformitou. Sledovať úzky okruh ľudí v jedinej krajine z môjho pohľadu (v porovnaní s inými Ryzsardovými dielami) bránilo autorovi v plnom rozvinutí jeho opisného majstrovstva. Na druhej strane, ešte som sa nestretol s tak pútavým opisom (de facto) historickej periódy hociakej krajiny. Kiežby takto boli písané učebnice dejepisu.

Napísal Peter Rúfus v kategórii recenzie kníh

Napíšte komentár