24. marca 2015 - cestovanie, zo života

Radšej nevedieť…

Na mojich cestách stretávam ľudí a navštevujem miesta, ktoré nie sú vždy hlavnou témou cestovateľských bedekrov a internetových stránok. Či už som sa v Paname učil celému procesu zberu a spracovania jednej z najdrahších káv sveta alebo v Nikarague chodil s majiteľom po jeho výrobni ručne vyrábaných cigár. V Malajzii som mal možnosť sledovať zberačov čaju na svahoch Cameron Highlands a rozprávať sa s nimi. V Guatemale ma chlapík sprevádzal súkromnym hájom kakaovníkov a neskôr som sa v jeho kuchyni pri varení čokolády dozvedel zvláštne veci. Veci, ktoré ma najprv prekvapili, neskôr nahnevali a teraz... mi prídu iba smutné.

O čo ide?

Christoph sa ma pri miešaní čokolády spýtal, ktoré z bežne dostupných typov čokolád si myslím, že sú najkvalitnejšie. A naopak, ktoré stoja na opačnej strane (skúste sa tu na chvíľu zastaviť a urobte si vlastný rebríček). Potom pokračoval:

"Najmenej kvalitná je biela čokoláda. Poviem ti, sám nerozumiem, ako to vlastne môžu volať čokoláda. Pozri si zloženie, je tam tak 1% čokolády."

Ok, to som ešte uhádol, ale nasledujúce priečky ma úplne odrovnali.

"Potom je mliečna čokoláda. Akákoľvek. Áno, aj Milka." Na chvíľu sa odmlčal, ako miešal svoju hnedú zmes. "Potom nasleduje Nutella možno s tridsiatimi percentami a nad ňou sú belgické luxusné značky ako Lindt a spol." To ma prekvapilo. "A čo tie sedemdesiat- až deväťdesiat percentné čokolády?" spýtal som sa.

"To je asi to naj, čo môžeš dostať. Ale vieš ty čo? Pozri si zloženie."

Čokoláda sa totiž skladá z čokoládového prášku a čokoládového masla. Obe vznikajú rozomletím kakaových bôbov, len sa potom od seba oddelia. Čím viac podielu masla, tým je čokoláda kvalitnejšia, ideálne ak v násobkoch prevyšuje prášok. Myslíte si, že vysokopercentné čokolády majú pomer aspoň jedna k jednej? Oni dokonca nemusia obsahovať priamo kakaové maslo, nahrádzajú ho jednoduchým tukom. A stále to môžu volať čokoláda. A cena? Asi 3-4 eurá za sto gramov.

Christopha som sa spýtal, koľko stojí asi to kilo bôbov, čo práve melieme. Povedal že niečo medzi dvadsať až tridsať eur. Z toho by bolo minimálne desať, ak nie dvadsať plnohodnotných čokolád (rozumej bez pridania čohokoľvek iného). A teraz, prečo to tak rozpitvávam? V konečnom dôsledku si uvedomíte, že sa necháte klamať a dobrovoľne kupujete (a preplácate) niečo, čo má od kvality veľmi ďaleko. A že k pravej čokoláde, akú robí Christoph v kuchyni, nie je šanca sa dostať. Čokoládu som už odvtedy u nás nejedol.

Nikaragua. Estelí. Malá výrobňa cigár. V miestnosti sedí za stolmi asi dvadsať "Nicas" a ručne balia cigary. Podmienky sú celkom kultivované, pracujú len osem hodín denne a ešte im k tomu predčíta postaršia pani knihu. Ich tabak a cigary sa vyvážajú na Kubu a predávajú sa pod značkou Cubanacan. Dnes to už vieme, lebo sa musí sledovať krajina pôvodu. V minulosti sa to uvádzať nemuselo a dodnes si veľa ľudí myslí, že kubánske cigary sú to naj. Pri tom už niekoľko rokov dozadu sa v top 10 umiestňuje sedem značiek z Nikaragui. A v top 20? Šestnásť.

Ak u nás nájdete takúto cigaru pod šesť-sedem eur, ide o výhodnú kúpu. My sme ich tam kúpili pod dva doláre/kus. A z toho mal majiteľ ešte zisk. Koľko išlo zamestnancom? Ale to už je iný príbeh.


Panama, kávová plantáž. Máte radi zalievanú kávu alebo "nesku"? Prípadne kapsule do takzvaných kávovarov od toho či onoho Gusta? Nuž, možno by ste mali vedieť, že bežný podiel dobrých kávových zŕn v týchto "kávach" je dvadsať, v ojedinelých prípadoch tridsať percent. Čo je to ostatné? Nekvalitné, hnilé zrná, kamienky, šupky, vetvičky, lístky, chrobáčiky. Všetko, čo vyplavilo mokré triedenie kávy. Keby sa to nepomlelo na prach, ťažko by to totiž ľudia kupovali. Nie nadarmo Nescafé znamená "No es café" (po španielsky: nie je káva). A aby sme nezabudli ani na čaj z úvodu článku, viete, že mnohé (aj exkluzívne) čajové značky predávajú čaj v kvalite porovnateľnej, ako má "neska" pri káve? Nehovoriac ešte o poslednom zistení, ktoré dokázalo, že drvivá väčšina lúhovacích sáčkov je vyrobená z plastov, ktoré po zaliatí vriacou vodou vylučujú zdraviu škodlivé chemikálie.

Tento príspevok ale nemá byť o čaji, káve či čokoláde. Tie majú slúžiť len na ilustráciu "big picture", ako to volajú Angličania. A človek ani nemusí chodiť do sveta, aby si to uvedomil. Môžete pokojne ísť u nás do obchodu a kúpiť si parížsky šalát na váhu. Voľakedy som ho kupoval, lebo ten v krabičke mi prišiel, že má veľa É-čok. Potom začali dávať zloženie aj na vážené šaláty. Napočítal som ich presne šestnásť. Treska exclusiv? Ani nie 46% rybacieho mäsa. Minule som mal chuť v potravinách na niečo sladké. Dal som si toleranciu jedno, maximálne dve É-čka. Z obchodu som odišiel s tou istou chuťou na sladké, s akou som tam išiel.

Plynutím rokov si postupne začínam uvedomovať, že čím viac toho viem a čím podrobnejšie skúmam jednotlivé veci, tým viac sa ma zmocňuje smútok z toho, ako tu fungujeme. Keď mám teraz chuť na čokoládu, rýchlo ma prejde, keď si spomeniem, čo mi povedal Christoph. Okrem sypaných čajov už nekupujem ani moje obľúbené z minulosti. Najhoršie je, že sa môžeme pozrieť ktorýmkoľvek smerom a všade sa zopakujú tie isté vzorce. Všetky sladké nápoje aj ľadové čaje majú rovnaký príbeh, len s cukrom v hlavnej úlohe. Dokonca ani pitie minerálky na dennej báze nie je zdravé. Spôsob chovu a kŕmenia zvierat. Striekanie ovocia a zeleniny. BIO, čo nikdy nebude bio, lebo už každý dnešný dážď je kyslý. Zoznam je nekonečný.

A niekedy tak rozmýšľam, či človek, ktorý nič z tohto ešte nepočul, sa v konečnom dôsledku nemá z nás všetkých najlepšie.

Ak vás táto téma zaujala, prečítajte si aj o pracovných podmienkach v kambodžskej výrobni oblečenia.

Napísal Peter Rúfus v kategórii cestovanie, zo života

Napíšte komentár