2. februára 2019 - recenzie kníh

Pamela Druckerman – A dosť!

dĺžka článku: 5 minút

Američanka sa prisťahuje za anglickým priateľom do Paríža. Majú spolu dieťa a chystajú sa ho vychovať ako typický anglofónni rodičia - dieťa je zmysel života, je vždy na prvom mieste, akceptujú, že sa prvý rok a pol nevyspia a že každá návšteva reštaurácie bude sprevádzaná hanbou alebo minimálne trápnosťou z neposednosti malého dieťaťa.

Avšak po chvíľkovom pozorovaní francúzskych rodičov a detí si autorka všíma, že francúzske mamy chodia upravené, nevyzerajú strhane, ich deti sú poslušné, vedia stolovať a nevystrájajú. Rozhodla sa zistiť, ako je to možné.

Autor a prostredie v dvoch vetách
Pamela Druckerman je americká spisovateľka, žurnalistka píšuca pre New York Times a matka. V knihe A dosť! odkrýva podstatu francúzskej výchovy detí, ktorá je podstatne odlišná od zaužívaných modelov v anglofónnej spoločnosti a vedie nielen k spokojnému rodičovstvu, ale aj inteligentným a dobre vychovaným deťom.

To, že autorka je Američanka, je najpodstatnejším elementom knihy. Bez tejto skutočnosti by kniha ani nevznikla. Pamela prichádza z prostredia americkej metropoly, kde (ako aj v celej krajine) je zavedený "kult dieťaťa". Vládne tam predstava, že žena sa musí obetovať pre dieťa, vzdať sa na niekoľko rokov kariéry, akceptovať fakt, že sa dva roky nevyspí, väčšinu času bude naháňať zo strachu dieťa, aby si neublížilo, bude neupravená a jej IQ poklesne.

Dostala sa však do Paríža, kde spozorovala Parížanku, ktorá bola elegantne oblečená, sedela v parku na lavičke, zatiaľ, čo sa jej malé dieťa pokojne a samo hralo na ihrisku a rozprávala sa s priateľkou o jej prebiehajúcej kariére a poslednej dovolenke pri mori. Následne zistila, že nejde o anomáliu a všetky Parížanky sú si v tomto podobné. Akoby pre nich dieťa nebolo modlou, ale rovnocenným členom rodiny. A tak sa k nemu aj správali.

Postupom času sa začala stretávať s rôznymi francúzskymi ženami pri rôznych príležitostiach (jasle, oslavy narodenín, priateľské návštevy s malými deťmi, reštaurácie) a uvedomila si, že všetky francúzske deti vedia sedieť pokojne pri stole, stolovať, hrať sa sami, nevyrušovať dospelých, správať sa, prespať celú noc už od troch mesiacov, akceptovať večierku a tak ďalej. Už len tento zoznam bol pre ňu natoľko neuveriteľný, že začala pátrať, čo je kúzlom francúzskej výchovy.

Kniha postupne vedie čitateľa jednotlivými fázami vývoja dieťaťa (knihu autorka písala niekoľko rokov), od tehotenstva, prvých dni v pôrodnici, prvé týždne, mesiace a roky. Spánok, kŕmenie, hranie sa, slušné správanie, úcta voči dospelým, domácich prácach a podobne. A to sa bavíme o +/- dvojročných deťoch. Autorka stavia do kontrastu výchovné postupy a prístup anglofónnych matiek oproti francúzskym matkám. Nakoľko pozná v Paríži niekoľko amerických matiek, môže porovnávať.

Anglofónne matky považujú dieťa za... no, dieťa. Preto sa neobťažujú s racionálnym vysvetľovaním kauzality príčina-následok malým deťom, vodia ich za ruku, dávajú na ne pozor a všeobecne sa k nim stavajú ako k nižšie postaveným členom rodiny. Naopak, Francúzky od prvého dňa považujú dieťa za rovnocennú ľudskú bytosť a tak s ňou aj komunikujú. Niekoľkomesačnému dieťaťu vážne vysvetľujú, na čo si má dávať pri plazení sa pozor, prečo musí spať celú noc a prečo sa mu nemôžu okamžite venovať, ale najprv dojedia večeru so svojim manželom.

Spočiatku sa to javí ako úsmevné, ale autorka premyslene vedie čitateľa, ktorému sa s pribúdajúcimi kapitolami mení úsmev na výraz pochopenia. Odrazu tie jednotlivé opatrenia - na prvý pohľad nezmysly - začnú dávať zmysel. A príklady z praxe to len potvrdzujú. Tu je jeden:

Keď idem s Fazuľkou na návštevu a poviem jej „buď dobrá“, evokujem, že je divé zviera, ktoré sa na hodinu musí krotiť, hoci každú chvíľu môže znova „zdivieť“. Akoby som sa bála žiadať od nej, aby bola dobrá, lebo je to nezlučiteľné s tým, čím dieťa je. Keď poviem Fazuľke, aby bola rozumná, nežiadam len to, aby sa správala adekvátne, ale žiadam ju, aby uvažovala, aby si bola vedomá prítomnosti iných ľudí a rešpektovala ich. Naznačujem jej, že je schopná posúdiť situáciu, že disponuje určitou múdrosťou a že má samu seba pod kontrolou.

Hoci všeobecný slovenský model východy je podstatne bližšie tomu anglofónnemu ako k tomu francúzskemu, u mňa doma to vždy bolo naopak. Po prečítaní knihy som však (najprv len so zaujímavosti) začal skúšať niektoré rady na mojom synovi. Ten za mnou prišiel s knižkou, chcel si čítať. Povedal som mu, že sa teraz rozprávam s mamou a musí dve minúty počkať, potom si s ním knižku prečítam. Chvíľu na mňa pozeral, potom sa odišiel sám hrať. Sľub som samozrejme dodržal (toto je dôležité).

Iný príklad: Malý je uložený v postieľke, začne plakať. Prídem za ním, poviem mu, že už je večer a ja chcem byt s mamou sám. Poviem mu, že nemusí hneď spinkať, môže sa rozprávať s ovečkou (obľúbená hračka), povedať jej, čo robil cely deň a keď bude unavený, nech zaspí až potom. A odišiel som. Žiadne na ruky, žiadny cumeľ, žiadna uspávanka. Vo vysielačke sa následne plač zmenil na jemné bľabotanie a po desiatich minútach utíchlo aj to. Dieťa zaspalo.

A i keď to tak môže vyzerať, nevybral som teraz dva žiarivé príklady, na ktoré pripadá desať, kedy to dieťa nepochopí a začne plakať a robiť naprieky. Ono to vážne funguje. Nie je to síce takto priamočiare (treba tam dodržiavať aj iné pravidlá, o ktorých kniha hovorí), ale funguje to.

Krátke zhrnutie
Autorka na 256 stranách ponúka sondu do výchovných metód francúzskych rodičov, ktoré kontrastujú so zaužívanými predstavami väčšiny sveta, že dieťa je niečo malé a dlho nerozumné, preto nemá zmysel s ním hovoriť ako s rovnocenným. Kniha postupne dokazuje opak a ponúka veľa príkladov z praxe aj s vysvetlením myšlienkových pochodov za každou uvedenou ideou. Nie je to presný návod na výchovu dieťaťa, skôr rámec, v ktorom sa odporúča hýbať.

Túto knihu si kúp, ak:

  • máš sám dieťa alebo sa niekedy chystáš mať dieťa,
  • patríš do názorového spektra, že dieťa je rovnocennou ľudskou bytosťou po celú dobu svojej existencie.

Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:

  • si presvedčený o správnosti svojich vlastných zaužívaných výchovných postupov,
  • nezaujíma ťa tematika výchovy detí.

Knihu si môžeš kúpiť v tlačenej (9,43€) alebo elektronickej (9,50€) podobe.

Napísal Peter Rúfus v kategórii recenzie kníh

Napíšte komentár