8. októbra 2017 - zápisky z Indonézie 2016

Samosir

dĺžka článku: 6 minút

Červená farba znázorňuje cestu opísanú v tomto príspevku, šedé cesty sú opísané v predchádzajúcich príspevkoch

Počas mojich ciest si robím denné zápisky heslovitou formou. Pri ich čítaní počas zvečňovania týchto spomienok na blogu sa musím častokrát usmiať. Vyzerá to nejak takto:

...cesta do Bukit Lawang, hrdinská diaľnica, raňajky, hnusná káva, orangutany, žraločie pávy, kradnúca opica, raft a lejak, týpek spieval roľničky, 10x Čertovica do Berastagi...

Keď som však zbadal prvé slovo "dnešného dňa", rehotal som sa pár minút. Znelo: "randáliskokohútiskovedľako*otisko".

Čítať viac

20. septembra 2017 - recenzie kníh

Michail Zygar – Všetci mocní Kremľa

dĺžka článku: 3 minúty

Keď som dostal do ruky Všetkých mocných Kremľa, myslel som si, že získam náhľad do zákulisia putinovského Ruska Neuveriteľne som sa mýlil a súčasne som mal absolútnu pravdu. Kniha ponúka tak presvedčivý, ucelený a detailný pohľad do ruskej politiky, že pri čítaní až mrazí. Niečo ako House of Cards. V Rusku. Ale o realite. Čítať viac

11. septembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Pyramídy

dĺžka článku: 3 minúty

Za posledné dva týždne som sa v niekoľkých konverzáciách s niekoľkými ľuďmi nezávisle od seba dostal k téme, že život dnes nie je ľahký. Nechcem teraz hovoriť o jeho materiálnej stránke či peniazoch, ale o takom tom stave, kedy človek príde po celom dni domov, urobil toho veľmi veľa a vlastne nič zároveň. Večer je rovnaký ako ráno, ráno je rovnaké ako večer, žiaden významný zlom či žmena v živote nenastala, hoci jeden má niekedy pocit, že tlačí veľký kameň hore kopcom. Čítať viac

6. septembra 2017 - recenzie kníh

Jozef Karika – Strach

dĺžka článku: 4 minúty

Po prečítaní Karikovej Trhliny som ostal pozitívne prekvapený. Hororová téma od slovenského autora zasadená do slovenského prostredia, pri ktorej čítaní som sa miestami naozaj bál. Musel som zistiť, či autor je v téme naozaj dobrý alebo mal len jednoducho šťastie. Tak som sa pustil do Strachu Čítať viac

4. septembra 2017 - myšlienky z RuFslettra

Teším sa, že prší…

dĺžka článku: 1 minúta

Teším sa, že prší, lebo by pršalo, aj keby som sa netešil,“ povedal Otto Šimko, bývalý partizán bojujúci v Slovenskom národnom povstaní. Fotograf Šymon Kliman nafotil pred šiestimi rokmi sériu fotiek starnúcich účastníkov SNP a Denník N sa tento týždeň rozhodol pripomenúť túto výstavu a doplniť ju o sériu dvadsiatich príbehov pána Šimka a jemu podobných. "Aby sa nezabudlo. Aby mladí vedeli." Ide o spovede posledných žijúcich priamych účastníkov SNP. Neupravené, nevyumelkované, publikované tak, ako si ich ľudská pamäť vybavila aj po toľkých rokoch. No z ich rozprávania cítiť stále život a pre mnohých z nás, "nevojnových", tie príbehy znejú ako niečo neskutočné. Niečo, čo sa deje iba vo filmoch a už vôbec nie na našom území či našim starým rodičom. Čítať viac

27. augusta 2017 - recenzie kníh

Wojciech Jagielski – Noční pútnici

dĺžka článku: 3 minúty

Zatiaľ každá kniha z edície "Prekliati reportéri" vydavateľstva Absynt, ktorú som doteraz čítal, mi odhalila výnimočnú tému v podaní ešte výnimočnejšieho autora. Medzi nimi vynikal najmä Ryzsard Kapuścińsky, o ktorom som tu písal nie raz, ale rovno dvakrát. Wojciecha Jagielskeho mnohí prirovnávajú práve k Ryzsardovi (ktorý bol jeho priateľom a mentorom), avšak s vlastným, odlišným štýlom. Rozhodol som sa ho teda "vyskúšať". Čítať viac

17. augusta 2017 - recenzie kníh

Jozef Karika – Trhlina

dĺžka článku: 4 minúty

Slovenský knižný horor. Keď som prečítal toto slovné spojenie, dve z troch slov mi jednoducho nepasovali k tomu tretiemu. Dovtedy som v živote prečítal iba jediný knižný horor; Geraldovu hru od Stephena Kinga. Jediný preto, že tento žáner je málo rozšírený a napísať skutočne dobrý horor je skutočné umenie. Navyše sa jednalo o slovenského autora, takže očakávaní bolo veľa.   Čítať viac

16. augusta 2017 - zápisky z Indonézie 2016

Sibayak

dĺžka článku: 10 minút

Červená farba znázorňuje cestu opísanú v tomto príspevku, šedé cesty sú opísané v predchádzajúcich príspevkoch

Počas nášho spievania roľničiek na rieke s troma Indonézanmi začalo pršať. Pekný tropický lejak. Keďže sme však boli kompletne premočení z raftovania, až tak to nevadilo. Poodrážali sme sa zadkami od pár riečnych skál a doplavili sa až do dediny. Tam sme niečo (áno, ryžu) zhltli a vydali sa k autu, nakoľko nás čakal ešte presun do Berastagi, mestečka na úpätí sopky Sibayak. Čítať viac

1. augusta 2017 - zápisky z Indonézie 2016

Sumatra

dĺžka článku: 8 minút

Červená farba znázorňuje cestu opísanú v tomto príspevku, šedé cesty sú opísané v predchádzajúcich príspevkoch

Posunutým letom o deň sme sa nakoniec predsa len dostali na Sumatru. Práve tento stratený/nájdený deň sme chceli využiť na preskúmanie jej najväčšieho mesta - Medanu, čo sme v pôvodnom pláne nemali. Na mape vyzerá ako menšie mestečko, čo je však v Ázii bežný omyl. Medan má cez dva milióny obyvateľov a ako každé osídlenie v Ázii, katastrofálnu infraštruktúru. Cesta z letiska do centra trvala nejakú-tú hodinku a následne rikšák nevedel dlho nájsť naše ubytko. Naše skúmanie teda začalo aj skončilo na večeri, ktorú sme našli v jednej vývarovni preplnenej miestnymi. Budem to volať vývarovňa, pretože popisom reštaurácia by sa stratili tie čarovné aspekty týchto prevádzok. Čítať viac