1. decembra 2018 - recenzie kníh

Mark Manson – Jemné umenie, ako mať veci v p**i

dĺžka článku: 5 minút

Toto jemné umenie vychádza z nasledovného; ak povieme: "Dávaj si pozor, lebo Mark Manson má všetko v p**i"," nemyslíme tým, že Markovi Mansonovi na ničom nezáleží. Práve naopak, chceme povedať, že Mark Manson sa nebojí prekážok na ceste k cieľu, je mu jedno, že naštve pár ľudí, aby vykonal to, čo považuje za správne a šľachetné.

Autor a prostredie v dvoch vetách
Mark Manson začínal ako blogger, než sa stal samo-vydavateľom a sám si vydal dve knihy (možno vďaka tomu, lebo mal v paži). Jemné umenie, ako mať veci v p**i je dielom z kategórie motivačných, avšak popiera a totálne sa vysmieva zaužívaným konceptom v tejto oblasti a stavia na zdravom úsudku a rozume, ktorý podľa neho prekoná aj tých najväčších koučov a mentorov.

Toto dielko je zaujímavé hneď z niekoľkých uhlov. Na prvý pohľad nemá absolútne žiadnu štruktúru, ale pri tom ju jednoznačne má. Mark ťa familiárne osloví v úvode, avšak po chvíli zistíš, že ten úvod nekončí. Jeho rozprávanie a familiárnosť postupne pokračuje naprieč celou knihou. Mark sa s tebou rozpráva, ako chlap s chlapom (alebo s babou), na rovinu a bez hovadín okolo. Hovorí ti o svojich intímnych zážitkoch a životných zlyhaniach a nehanbí sa pri tom. Lebo má v paži.

Nie je možné, aby ste v životnom príbehu istých ľudí obsadili jednu z hlavných úloh bez toho, aby ste iným ľuďom neboli na smiech. Jednoducho to tak nejde. 

A keďže nikdy neurobíš všetkým po vôli a vo všetkých životných situáciách prosto a jednoducho niekoho naštveš, budeš na smiech či budeš mu ľahostajný, je na zváženie, či nie je v takom prípade lepším prístupom mať jednoducho v paži. Mark ale nehovorí o takom maní v paži, kedy ti je jedno, ako okolo teba svet tečie a ty sa necháš prúdom obrátiť na druhý bok. Mark hovorí o tom, že keďže vždy naštveš niekoho, aj keď sa akokoľvek snažíš, mal by si mať jednoducho v paži a urobiť dôležité rozhodnutia podľa seba a tak, ako chceš ty. Aj tak bude niekto nespokojní, tak prečo na svoju stranu rovnice neprihodiť to, že to urobím podľa seba? Teda nemať v paži všetko, ale rozhodnúť sa, čo je pre teba natoľko dôležité, aby si to mal v paži.

Mnohí ľudia majú v súčasnosti pocit, že nemajú šťastie. Že susedia sa majú lepšie, spolupracovníkov rýchlejšie povýšia, kamaráti sa skorej ženia a podobne. Že k nim nie je svet fér. Mark takýchto ľudí prirovnáva k najväčším sebcom a egoistom sveta (rovnako ako tých, ktorí si myslia, že sú geniálni, neomylní a ich nápady sú vždy tie najlepšie), pretože si (rovnako ako tí neomylní) o sebe myslia, že sú niečim výnimoční, že práve im sa dejú tieto neprávosti. To je hlúposť. Mark hovorí o živote ako o partii pokru.

Všetci dostaneme nejaké karty. Niektorí lepšie ako ostatní. A zatiaľ čo je jednoduché sa na tie karty upnúť a mať pocit, že nás ktosi obtiahol, tá skutočná hra sa rozohrá na základe rozhodnutí, ako s tými kartami naložiť, rizík, ktoré sme ochotní podstúpiť a následkov, s ktorými sme pripravení žiť. V pokri aj v živote nakoniec vyhrávajú tí, ktorí sa dokážu opakovane správne rozhodovať. A nemusia to byť hráči s najlepšími kartami.

Áno, mnohí z nás nemôžu v niektorých oblastiach života za to, v akej situácii sa nachádzajú. Nie je to ich vina. Ale je to ich zodpovednosť sa k tomu postaviť a popasovať sa s tým. Nie je ich vina, aké karty dostali. Je ich zodpovednosť, akú hru s nimi rozohrajú.

Sú ľudia, ktorí psychicky a emočne trpia pre poruchy nervovného a/alebo genetického pôvodu. To však pravidlá hry nemení. Iste, zdedili zlú kombináciu kariet a nie je to ich vina... A ani toho okradnutého muža nemôže nikto viniť za to, že ho okradli... Niektorí ľudia zasa zažili otrasné detstvo. Tĺkli ich a zneužívali, telesne, citovo alebo finančne. Nemôžeme ich za tieto problémy a ich následky viniť, aj tak sú to však stále oni, kto je zodpovedný za to, aby traumy z detstva prekonali a v rámci možností urobili tie najlepšie rozhodnutia.

Nejde pri tom o to, či ide o profesionálnu oblasť, ľúbostný život či život všeobecne. Mark s tebou prechádza každú z uvedených sfér, hovorí ti o sebe, o iných ale aj o tebe. Hovorí ti, že sa nemôžeš porovnávať s ostatnými a že to je úplný nezmysel. Nielen preto, že dostali iné karty, ale najmä preto, že samého seba pravdepodobne dostaneš do nekončiacej špirály závisti, hnevu a hľadania odpovedí na otázky, ktoré v konečnom dôsledku ani nemajú zmysel.

Všetci sme opice. Myslíme si o sebe, akí sme sofistikovaní, lebo máme mikrovlnky a značkové tenisky, no stále sme len pekne vystrojenými a navoňanými opicami. A práve preto sa neprestávame inštinktívne porovnávať s ostatnými a bažíme po čo najvyššom statuse. Neriešme tu teda teraz, či svoju hodnotu meriame porovnávaním sa s ostatnými, ale na základe akého štandardu sa vlastne hodnotíme.

Iste, Markov štýl komunikácie nie je práve vyberaný. Ide však o zámer. Celý svet nás kŕmi predstavami, že sme výnimoční a máme možnosť zmeniť svet. Skutočnosť je však iná. Mark ti to povie na rovinu. Nehraj sa na niečo, čo nie si. Prijmi to, čo si. Tak, a teraz znova zdvihni hlavu a choď ďalej.

Iba vtedy, keď cítime ostrie noža, sme ochotní pozrieť sa kritickým okom na vlastné hodnoty a spochybniť ich správnosť. Potrebujeme istú formu existenčnej krízy na to, aby sme dokázali objektívne uznať, že z nášho života sa vytratil zmysel, a vzápätí sa zamyslieť, čo musíte urobiť inak.
Môžeme to volať "naraziť na dno" alebo "prechádzať existenčnou krízou". Ja mám radšej výraz "prežiť bez ujmy hovnobitie".

Krátke zhrnutie
Mark Manson  neponúka univerzálny návod na život. Ale na 176 stranách ti povie, ako mať život dostatočne v paži na to, aby ťa neotravoval a ty si ho žil tak, ako chceš ty a nie tak, ako to chce život a ľudia okolo teba. 

Túto knihu si kúp, ak:

  • už máš dosť motivačnej literatúry a spíkrov s overenými návodmi na život bez starostí a bolestí,
  • máš rád, keď sa s tebou niekto baví úprimne a na rovinu,
  • nepotrebuješ návody a presné postupy, ale sedliacky rozum.

Kniha sa ti nemusí až tak páčiť, ak:

  • si jemnocitný a nepáči sa ti predstava, že ťa nejaký autor za to, že mu dáš svoje peniaze, v tvojich očiach zhodí,
  • život už máš vyriešený a nepotrebuješ sa ďalej rozvíjať či poradiť,
  • nemáš rád celé odvetvie motivačnej literatúry ako také.

Knihu si môžeš kúpiť v tlačenej (8,92€) alebo elektronickej (6,95€) podobe.

Napísal Peter Rúfus v kategórii recenzie kníh

Napíšte komentár